Inteligencia

Zdroje informácií o ľudskom myslení a správaní nie sú také jednoznačné ako napr. Pytagorova veta alebo teória gravitačnej sily. Za jedinečný psychický model úspešného správania považujeme kognitívnu štruktúru, ktorá sa utvára prostredníctvom činnostnej interakcie organizmu a prostredia. Povaha kognitívnych štruktúr umožňuje jedincovi úspešne reagovať na známe aj nové situácie. Jednou z možností, ako podporiť intelekt jedinca, je aplikácia Guilfordovej štruktúry intelektu v edukácii.

Koncept globalizácie výrazne zmenšil hranice nielen kultúry, ale aj morálky. Pregraduálna príprava na učiteľstvo by mala medzi prvými prispievať k stimulácii a budovaniu kritických morálnych postojov. Cieľom príspevku je predstaviť teoretické východiská problematiky a vybrané učebné činnosti obsahujúce hodnoty múdrosti, teda kritické myslenie umožňujúce študentom morálne uvažovať a pokračovať v ďalšom rozvoji charakteru.

Učebné štýly patria k dôležitým aspektom edukácie. Problematika štýlov je oblasťou, ktorá sa začala rozvíjať v druhej polovici 20. storočia. Učenie sa podľa prevahy či uprednostňovania zmyslového vnímania poznali učitelia pred mnohými desaťročiami. Pozorovali, že niektorí žiaci sú pri učení hĺbavejší, iným stačí zbežný pohľad na informácie. V školách sa začalo zdôrazňovať učenie žiakov tak, aby to vyhovovalo ich potrebám. V príspevku sa venujeme tým skupinám učebných štýlov, ktoré sú učiteľom blízke a v praxi aj využívané.

Príspevok sa zaoberá emocionalitou edukácie, ktorá sa v ostatných rokoch častejšie zdôrazňuje. Je to spôsobené tým, že náš život sa stáva uponáhľanejší, čo platí aj pre edukáciu. Pribúdajú požiadavky na prácu školy, učiteľov a ich výsledky. Edukáciu čoraz viac ovplyvňujú aj výsledky vedeckých skúmaní v oblasti neurovedy, ktorá zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť nielen kognitívnej, ale aj emocionálnej stránke edukácie. Je dôležité nielen to,  aby sa žiak v škole cítil dobre, bol v nej spokojný, ale aj to, aby jeho učenie podporovala emocionalita. Je dokázané, že emócie majú mimoriadny význam pre naše konanie. Emocionálna inteligencia nás učí „rozumieť sebe samému“.

Do popredia záujmu psychologických a pedagogických pracovníkov sa v súčasnosti dostávajú otázky efektívnosti vyučovacieho procesu. Školský výkon býva významne ovplyvňovaný výškou žiakovej inteligencie a osobnostnými vlastnosťami. Preto aj vznik prvých testových hodnôt kvality osobnosti vzišiel zo školského prostredia. Pri skúmaní profesionálneho vývinu osobnosti neunikne skutočnosť, že ľudské výkony sú už od ranného detstva pomerne pravidelne hodnotené, testované a kvantifikované. Tieto formy hodnotenia výkonu nie sú ničím irelevantným, ale sú často kľúčovým momentom rozhodujúcim o ich ďalšom osude. Preto sa treba tejto problematike venovať a učiť žiakov zvládať tento typ záťaže, ktorá ich bude sprevádzať nielen v školských laviciach, ale aj v prípade pracovného umiestnenia, či ďalšej životnej pregradácie.

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla) Inteligencia je definovaná ako schopnosť učiť sa zo skúseností, myslieť, riešiť nové problémy, prispôsobovať sa, používať symboly, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách. Inteligencia je vo všeobecnosti  chápaná ako základ každého správania a konania človeka, ako predpoklad jeho prispôsobovania sa okolitému prostrediu, získavaniu skúseností a vedomostí, komunikácie s inými ľuďmi (Průcha, J., Veteška, J., 2012).