Rastúce požiadavky na zamestnancov a absolventov škôl si vyžadujú uplatňovanie metód vzdelávania, ktoré žiaka/študenta stavajú do aktívnej roly pri samotnom vzdelávaní. Žiak/študent sa nemôže lenniečo naučiť, dôležité je problematiku si osvojiť, diskutovať o nej a zaujímať stanoviská a názory. Aktívne postavenie žiaka/študenta vo vzdelávacom procese mu umožní prechod zo školy do sveta práce. Vo výskume sme sa zamerali na otázky využívania aktívnych metód vzdelávania v pedagogickom procese vo formálnom vzdelávaní.
Kvalitatívne zmeny v spoločnosti a v ekonomike v 21. storočí sa prejavujú dôležitosťou a významom ľudského faktora, čo sa prejavuje aj vo sfére vzdelávania. Kvalifikačné nároky na človeka rýchle rastú vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Do popredia sa dostáva otázka kompetencií a formulácia požiadaviek na kľúčové kompetencie pri jednotlivých stupňoch vzdelávania (Veteška, 2011).
Od absolventov škôl sa neočakávajú iba teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti, schopnosť tvorivo myslieť a dokázať uplatniť a rozvíjať získané vedomosti hneď po absolvovaní štúdia (Kaiser, Kaiserová, 1993).
Vzťah k vedomostiam a poznaniu sa stáva kľúčovou podmienkou vývoja v každej spoločnosti. V Slovenskej republike je venovaná otázkam formálneho vzdelávania náležitá pozornosť, čo sa prejavuje aj v prijímaní a aktualizácií jednotlivých zákonov. Základné otázky vzdelávania a charakteristika základných pojmov súvisiacich s procesom vzdelávania sú rozpracovávané v zákone č. 188/2015 Z. z. z 30. júna 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (ďalej „školský zákon“) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Spomenúť treba zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave žiakov strednej odbornej školy.
Niektoré časti zákonov sa zaoberajú otázkami praktického vyučovania, podrobné rozpracovanie uvádza napr. zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave žiakov strednej odbornej školy, kde sú rozpracovávané formy praktického vyučovania. Podľa zamerania školy sa volia aj miesta výkonu praktického vyučovania.
Odborný výcvik, odbornú prax alebo umeleckú prax môže žiak vykonávať:
- v dielni,
- na pracovisku zamestnávateľa,
- na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.
Praktické vyučovanie je zamerané zvyčajne na nácvik manuálnych zručností. Od absolventov škôl sú požadované aj zručnosti pre tvorivé myslenie, schopnosť účelne spájať jednotlivé vedomosti a zabezpečiť generovanie nových poznatkov, vedieť pochopiť situácie a orientovať sa v nich a nachádzať riešenia a mnoho iných zručností. Na rozvoj zručností sú uplatňované niektoré metódy vzdelávania, ktoré patria do skupiny aktívnych metód vzdelávania, ide hlavne o:
- dialógové vyučovacie metódy,
- situačné metódy t. j. metódy komplexného riešenia problémov.
Uvedenými metódami sme sa zaoberali v parciálnej časti riešenia projektu KEGA 014EU-4/2016 – Príprava obsahu a štruktúry predmetov zameraných na rozvoj základných podnikateľských vedomostí a zručností absolventov neekonomických zdravotníckych študijných odborov. Zámerom príspevku je nielen teoreticky prezentovať obsah a podstatu vybraných metód vzdelávania, ale prezentovať aj parciálnevýsledky výskumu realizovaného v jednotlivých školských zariadeniach, bez ohľadu na konkretizáciu vzdelávacieho odboru.
Podstata a charakteristika metód vzdelávania
Metódy sú jednou z najdôležitejších kategórií v oblasti realizácie vzdelávania. Môžeme ich definovať ako „urč