Jedným z významných faktorov formujúcich osobnosť človeka je sociálne prostredie, ktorého je súčasťou. Pri súčasných spoločenských pomeroch sa v posledných desaťročiach značne oslabil pozitívny formatívny potenciál. Keď sa opýtame detí prečo vlastne chodia do školy, väčšina z nich odpovie – kvôli kamarátom. Prečo tento potenciál nevyužiť? Prečo chceme v dominantnej miere hodnotiť predovšetkým individuálnu prácu a nehodnotíme spoluprácu? Nemotivujeme žiakov, aby spolupracovali a neučíme ich tomu, hoci rodinný, spoločenský, ekonomický život je založený na kooperácii. Jednou z príčin, že sa rodiny rozpadávajú, na pracoviskách sú konflikty, ekonomické a politické systémy nefungujú je, že nevieme spolupracovať. Nevieme, pretože nás to nikto nenaučil.
Množstvo doterajších výskumov z oblasti kooperatívneho spôsobu výučby poukazuje na jednu veľmi podstatnú skutočnosť – že sa totiž deti, pokiaľ môžu medzi sebou komunikovať a spolupracovať, naučia viac, a to, čo sa naučia, má trvalejšiu hodnotu. Kooperatívna výučba tak nie je žiadnym módnym výstrelkom, ale mala by sa stať bežnou, často používanou formou našej pedagogickej práce.
V uvedenom príspevku opäť ponúkame učiteľom aktivity, ktoré cielene podporujú rozvoj kooperácie a tým aj proces sociálneho učenia, ktorý je založený na osobnej interpersonálnej skúsenosti. Jednotlivé aktivity sa usilujú rozvíjať kooperáciu, osobné kapacity a individuálny potenciál, sociálne zručnosti a pod. Sú navrhnuté pre žiakov 4. ročníka základnej školy v predmete prírodoveda a možno ich uplatniť v tematickom celku prírodné spoločenstvá a človek. Základné východiská a princípy, ktoré sa tu uplatňujú, spočívajú na prístupoch práce s kooperatívnymi skupinami. Pri aplikovaní jednotlivých aktivít je podstatné, aby vyučujúci vychádzal z potrieb jednotlivých účastníkov alebo celej skupiny a mal na z