Mgr. Zdenka Zastková

S pojmom tvorivosť sa človek stretáva na každom kroku a čoraz častejšie. Je skloňovaný vo všetkých pádoch, je obľúbeným prívlastkom pre výtvory človeka poznačeného dynamikou prevratných zmien doby, v ktorej žijeme. Dnes sú nielen dospelí, ale aj deti nútené prijímať veľké množstvo informácií, musia robiť rýchle rozhodnutia a na neustále zmeny reagovať novým, adaptívnym a tvorivým spôsobom. Schopnosť tvorivo pracovať s informáciami sa formuje už v procese predprimárnej edukácie a realizuje sa najmä prostredníctvom aktivizujúcich metód rozvíjajúcich elementárnu gramotnosť dieťaťa. V príspevku ponúkame parciálnu analýzu tvorivosti s dôrazom na aplikačnú prax pri rozvíjaní jazykovej a literárnej gramotnosti dieťaťa v materskej škole.

S pojmom tvorivosť sa človek stretáva na každom kroku a čoraz častejšie. Slovo tvorivosť je obľúbeným prívlastkom pre výtvory človeka poznačeného dynamikou prevratných zmien doby, v ktorej žijeme. Dnes sú nielen dospelí, ale aj deti nútené prijímať veľké množstvo informácií, musia robiť rýchle rozhodnutia a na neustále zmeny reagovať novým, adaptívnym, tvorivým spôsobom. Schopnosť tvorivo pracovať s informáciami ako mega trendom súčasného sveta sa formuje už v procese predprimárnej edukácie a realizuje sa najmä prostredníctvom aktivizujúcich metód, rozvíjajúcich elementárnu gramotnosť dieťaťa. V príspevku ponúkame parciálnu analýzu tvorivosti s dôrazom na aplikačnú prax pri rozvíjaní jazykovej a literárnej gramotnosti dieťaťa v materskej škole. 

Jedným z významných faktorov formujúcich osobnosť človeka je sociálne prostredie, ktorého je súčasťou. Pri súčasných spoločenských pomeroch sa v posledných desaťročiach značne oslabil pozitívny formatívny potenciál. Keď sa opýtame detí prečo vlastne chodia do školy, väčšina z nich odpovie – kvôli kamarátom. Prečo tento potenciál nevyužiť? Prečo chceme v dominantnej miere hodnotiť predovšetkým individuálnu prácu a nehodnotíme spoluprácu? Nemotivujeme žiakov, aby spolupracovali a neučíme ich tomu, hoci rodinný, spoločenský, ekonomický život je založený na kooperácii. Jednou z príčin, že sa rodiny rozpadávajú, na pracoviskách sú konflikty, ekonomické a politické systémy nefungujú je, že nevieme spolupracovať. Nevieme, pretože nás to nikto nenaučil.

Keď sme pred časom oslovili učiteľov základných škôl s otázkou, aby sformulovali všeobecný cieľ školskej edukácie, väčšinou sa zhodli na tom, že naši žiaci by mali byť pripravení s nárokmi a požiadavkami, ktoré na nich bude klásť dnešná doba. A práve kooperácia nie je len veľmi žiaducou kompetenciou človeka 21. storočia, ale priamo potrebou. Je dôležité uvedomiť si, že prostredníctvom spolupráce sa uspokojuje väčšina našich potrieb.