Keď sme pred časom oslovili učiteľov základných škôl s otázkou, aby sformulovali všeobecný cieľ školskej edukácie, väčšinou sa zhodli na tom, že naši žiaci by mali byť pripravení s nárokmi a požiadavkami, ktoré na nich bude klásť dnešná doba. A práve kooperácia nie je len veľmi žiaducou kompetenciou človeka 21. storočia, ale priamo potrebou. Je dôležité uvedomiť si, že prostredníctvom spolupráce sa uspokojuje väčšina našich potrieb.
V kontexte humanistického poňatia výchovy a vzdelávania sa pretrvávajúco apeluje na potrebu školy vytvoriť v triedach výchovné spoločenstvo, v ktorom sú žiaci prijímaní, akceptovaní, rovnocenní a pod., pretože len v bezpečnom a motivujúcom prostredí môžu žiaci naplno prejaviť a uplatniť svoj potenciál a formovať si tvorivý štýl života prostredníctvom vnútornej motivácie, citovej bohatosti, rozvinutých intelektuálnych schopností, dobrej socializácie a hodnotovej orientácie. Kooperatívne učenie je tak základom pre sociálny a hodnotovýrozvoj dieťaťa, pre účinnú výchovu s prosociálnym kontextom. Z týchto dôvodov sa v našom príspevku
budeme zaoberať systémom vzdelávania, ktorého podstatným rysom je kooperácia.
Podľa Johnsonovcov (2010, s. 2) možno kooperatívne učenie opísať ako zámerné, riadené využitie malých skupín, v rámci ktorých žiaci spolupracujú, aby maximalizovali ich vlastné učenie a učili sa navzájom. Pozitívna vzájomná väzba – kooperácia predpokladá, že žiak uspeje vtedy (a len vtedy), ak uspejú aj druhí žiaci a naopak. Profit, zažitý pocit úspechu každého žiaka v skupine, participácia, sociálna interakcia, nie sú jediné benefity, ktoré kooperatívne učenie ponúka.
D. W. Johnson a R. T. Johnson (2009, s. 371-373) ich kategorizovali nasledovne:
- Snaha uspieť – snaha o dosiahnutie cieľa u žiakov s rôznymi učebnými charakteristikami; dlhodobejšie zapamätanie učiva; zlepšenie slovnej zásoby, plynulosti a štylizácie reči; rozvoj motivácie orientovane na úlohu a výsledky; dlhodobejšie zotrvávanie v úlohe; rozvoj kritického a tvorivého myslenia; očakávanie úspechu; formovanie pozitívnych postojov k učeniu a škole.
- Pozitívne vzťahy a sociálna podpora medzi žiakmi – lepšia atmosféra spoločenstva a kohézie skupiny, harmonizácia práce skupiny, prosociálne správanie, angažovanosť a starostlivosť o druhých, otvorená komunikácia, akceptácia názorov druhých, oceňovanie rozdielov a prijímanie ľudskej diverzity ako pozitívnej hodnoty, znižovane stereotypov a predsudkov, interpersonálna príťažlivosť medzi členmi majority a minority.
- Psychické zdravie a sebadôve