doc. PaedDr. Tomáš Jablonský, PhD.

Diskusia o efektívnosti pedagogických prístupov často favorizuje konštruktivizmus pred tradičnými metódami, ako je učenie sa naspamäť. Článok analyzuje, či tieto metódy skutočne znižujú motiváciu, alebo sú len podceňované. Empirické dôkazy Siegfrieda Engelmanna a štúdie Follow Through dokazujú, že priame vyučovanie vedené učiteľmi môže výrazne zlepšiť študijné výsledky, najmä u znevýhodnených žiakov. Článok rieši optimalizáciu vzdelávania prostredníctvom efektívnych metód.

Jedným z významných faktorov formujúcich osobnosť človeka je sociálne prostredie, ktorého je súčasťou. Pri súčasných spoločenských pomeroch sa v posledných desaťročiach značne oslabil pozitívny formatívny potenciál. Keď sa opýtame detí prečo vlastne chodia do školy, väčšina z nich odpovie – kvôli kamarátom. Prečo tento potenciál nevyužiť? Prečo chceme v dominantnej miere hodnotiť predovšetkým individuálnu prácu a nehodnotíme spoluprácu? Nemotivujeme žiakov, aby spolupracovali a neučíme ich tomu, hoci rodinný, spoločenský, ekonomický život je založený na kooperácii. Jednou z príčin, že sa rodiny rozpadávajú, na pracoviskách sú konflikty, ekonomické a politické systémy nefungujú je, že nevieme spolupracovať. Nevieme, pretože nás to nikto nenaučil.

Keď sme pred časom oslovili učiteľov základných škôl s otázkou, aby sformulovali všeobecný cieľ školskej edukácie, väčšinou sa zhodli na tom, že naši žiaci by mali byť pripravení s nárokmi a požiadavkami, ktoré na nich bude klásť dnešná doba. A práve kooperácia nie je len veľmi žiaducou kompetenciou človeka 21. storočia, ale priamo potrebou. Je dôležité uvedomiť si, že prostredníctvom spolupráce sa uspokojuje väčšina našich potrieb.