V reakcii na nedávny prísľub ministra školstva posilniť inklúziu v školách prostredníctvom podporných tímov, sme v predchádzajúcom čísle časopisu predstavili čitateľom výsledky výskumu, ktoré indikujú potrebu rozvoja zručností riaditeľov škôl v oblasti tvorby pracovnej klímy a podpory spolupráce medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami. V tomto článku upriamujeme pozornosť na problémy, ktoré pociťovali členovia podporných tímov projektu PRINED v oblasti koordinácie, operatívneho riadenia a kontroly ich práce. Opätovne ponúkame autentické odporúčania priamych aktérov určené riadiacim pracovníkom, ktoré môžu iniciovať zmenu a prispieť tak k lepšej adaptácii a kvalite práce podporných tímov v školách.
Národný projekt PRojekt INkluzívnej EDukácie (PRINED) realizovaný v rokoch 2014 - 2015 bol v mnohých ohľadoch inšpiratívny. Vďaka nemu si sto základných škôl malo možnosť vyskúšať, či prítomnosť pedagogických asistentov a odborných zamestnancov (školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, príp. aj liečebných pedagógov alebo logopédov) môže prispieť k zlepšeniu inkluzívnej kultúry i praxe. Troj- až šesťčlenné tímy (v závislosti od veľkosti školy) boli v mnohých ohľadoch novým prvkom, ktorý bol niekde prijatý lepšie, inde horšie. Cieľom výskumného tímu[1] bolo identifikovať tie podporné a zbrzďujúce činitele jeho adaptácie, ktoré určovali kvalitu práce novoprijatých pracovníkov.
Predmetom výskumu bola prežitá skúsenosť členov tímov, ako i predstaviteľov manažmentu škôl. Mal povahu štruktúrovanej reflexie. Priestor pre návrat do spomienok a analýzu prežitého vytváral pološtrukturovaný rozhovor, realizovaný v ohniskových skupinách (v prípade členov tímov) a individuálne v zostave 1 výskumník- 1 respondent (v prípade vedenia školy). Rozhovory boli realizované v čase, kedy projekt PRINED vchádzal do poslednej realizačnej fázy. Viedli ich autori príspevku. Tí pôsobili počas trvania projektu v pozícii odborníkov poskytujúcich školám metodickú a poradenskú pomoc. Vďaka tomu vznikli medzi nimi a respondentmi otvorenejšie vzťahy, ktoré prispeli aj ku kvalite získaných dát. Rozhovorov sa zúčastnilo celkovo 92 respondentov z 18 základných škôl (tabuľka č. 1). Predmetom obsahovej analýzy boli ich prepisy.
Tabuľka č. 1: