Mgr. Gabriela Zábušková

KULTÚRA A UMENIE (1. ČASŤ) Séria článkov Obsah výchovy mimo vyučovania z hľadiska tematických oblastí výchovy zahŕňa aj Tematickú oblasť výchovy Kultúra a umenie (TOV KU). Zamerali sme sa na základy plánovania výchovy a vzdelávania v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, analýzu obsahu a cieľ TOV, a tiež inšpiratívne zdroje pre prax. Predstavili sme Tematické oblasti výchovy: Komunikácia a práca s informáciami (TOV KPI), Sebarozvoj a svet práce (TOV SSP), Zdravie a subjektívna pohoda (TOV ZSP), Spoločnosť a príroda (TOV SP).

SPOLOČNOSŤ A PRÍRODA (2. ČASŤ)  Odporúčané efektívne stratégie a metódy výchovy a vzdelávania v tematickej oblasti „Spoločnosť a príroda“ poskytujú vychovávateľom a pedagógom komplexné nástroje na rozvoj osobnostných charakteristík detí a žiakov. Výučba je založená na vekovo primeraných aktivitách a metódach. Dôraz je kladený na systematizáciu skúseností, chápanie základných časových a priestorových vzťahov a rozvoj základných sociálnych zručností.  (Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)

SPOLOČNOSŤ A PRÍRODA (1. ČASŤ) Príspevok je pokračovaním série článkov, ktoré sú tematicky zamerané na základy plánovania výchovy a vzdelávania v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Články ponúkajú analýzu obsahu a cieľového zamerania TOV a prinášajú navrhované zdroje inšpirácie pre praktickú činnosť. Doteraz pokryté oblasti zahŕňali Komunikáciu a prácu s informáciami, Sebarozvoj a svet práce a Zdravie a subjektívnu pohodu. V dnešnom článku sa zameriame na tematickú oblasť Spoločnosť a príroda.

ČASŤ 2 – SUBJEKTÍVNA POHODA  Dnešná situácia ovplyvňuje zmysluplné trávenie voľného času detí v školských kluboch. Narastajúca komercializácia voľnočasových aktivít viedla k rozvoju priemyslu voľného času, kde rôzne subjekty ponúkajú aktivity s rôznym prínosom. Cieľmi štátnej politiky sa stala podpora vytvárania podmienok na využívanie voľného času, oddychu a zábavy, zabezpečenie lepších podmienok na formálne a neformálne vzdelávanie detí a mládeže. (Prvá časť príspevku TOV – Zdravie sa nachádza v Didaktike č. 6/2024.)

ČASŤ 1 – ZDRAVIE  V sérii článkov „Obsah výchovy mimo vyučovania“ z hľadiska tematických oblastí výchovy pokračujeme ich opisom. V predchádzajúcich číslach sme priblížili TOV Komunikácia a práca s informáciami a TOV Sebarozvoj a svet práce1. V tejto časti sa venujeme analýze TOV Zdravie a subjektívna pohoda. Zdôrazňujeme komplexný rozvoj osobnosti žiaka. Poukážeme na možnosť vytvárania konceptu budovania kultúry wellbeingu v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach s objasnením podstaty hlavných funkcií voľného času.

TEMATICKÉ OBLASTI VÝCHOVY V prvej časti článku sme sa zamerali na objasnenie pojmov. Vychádzali sme z charakteristiky tematických oblastí výchovy ako najdôležitejšej časti výchovného programu školského zariadenia a ako najdôležitejšieho prvku obsahu výchovy a vzdelávania v školskom zariadení. Zamerali sme sa na kompatibilitu vzdelávacích a tematických oblastí výchovy a vzájomnú prepojenosť tematických oblastí. Uvádzali sme oblasť plánovania z hľadiska cieľov, vymedzenia vlastností tematických oblastí výchovy a oblasť praktického prístupu k oblastiam v praxi vychovávateľa. V tomto príspevku charakterizujeme tematické oblasti z hľadiska ich obsahových komponentov, t. j. tém a cieľov. (Pokračovanie z predchádzajúceho čísla.) Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom. 

TEMATICKÉ OBLASTI VÝCHOVY Štátne výchovné programy odzrkadľujú zmeny aj vo výchove a vzdelávaní v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Pedagogickou výzvou sa stáva koncepcia neformálneho vzdelávania a integrácia neformálneho vzdelávania vo výchove mimo vyučovania. Najväčšou zmenou je publikovanie Štátneho výchovného programu, redukcia jeho obsahu a zavádzanie tzv. nových – novo koncipovaných tematických oblastí výchovy. V príspevku charakterizujeme tematické oblasti z hľadiska ich obsahových komponentov (tém a cieľov). Zameriame sa na vzájomné prepojenie tematických oblastí výchovy a vzdelávacích oblastí výchovy v zmysle spoločenskej objednávky prispievať k ucelenému a jednotnému systému základného vzdelávania.

MOTIVÁCIA K VYTVÁRANIU SPOLUPRACUJÚCICH TÍMOV Článok je pokračovaním príspevku v Didaktike 6/2023, kde sme sa venovali významu a vlastnostiam výchovného programu ŠKD, poukázali na legislatívne zmeny v kontexte realizovaných reformných krokov a navrhli postupné kroky v prípravnej fáze tvorby výchovného programu. V príspevku pokračujeme v nastavovaní odporúčanej štruktúry výchovného programu ŠKD. Našou ambíciou nie je vytvoriť metodický návod, ale poskytnúť informácie a odporúčania, motivovať vychovávateľov, aby riešili otázky výchovného programu ako spolupracujúce tímy, zdieľali najlepšie pedagogické skúsenosti a spoluvytvárali profesijné spoločenstvo.

Východiská tvorby výchovného programu ŠKD  V príspevku odpovedáme na otázky týkajúce sa inovovaného obsahu Štátneho výchovného programu pre školský klub detí. Našim cieľom je upozorniť na dobré pedagogické skúsenosti. Štátny výchovný program pre školský klub detí nie je vzorom, ale východiskom, ktoré umožní mapovať odlišnosti školských výchovno-vzdelávacích zariadení. Sme presvedčení, že každé školské výchovno-vzdelávacie zariadenie by malo postupovať individuálnym spôsobom a pripraviť si dokument, ktorý zodpovedá ich konkrétnym možnostiam a podmienkam.

Inovácie v manažovaní oddelení školského klubu detí reflektujú aj pedagogickí zamestnanci, ktorí sa stretávajú s dopadom vonkajších vplyvov na svoju pedagogickú činnosť. V druhej časti príspevku ponúkame návrh realizácie otvoreného klubu, ktorý predstavuje zmenu klasického, zaužívaného spôsobu riadenia školského klubu detí. Uvádzame aj príklady dobrej praxe inovácií v manažovaní oddelení školského klubu detí.

V príspevku ponúkame vychovávateľom formu, ale aj metódu inovácie v manažovaní a práci školského klubu detí cestou otvoreného klubu. Opierame sa o overenú skúsenosť vychovávateľov v ich pedagogickej praxi. V prvej časti príspevku sa zameriavame na identifikáciu vonkajších vplyvov pôsobiacich na činnosť školského klubu detí. Ozrejmime dopady inštitútu vzdelávacieho poukazu na činnosť školských klubov detí a ponúkneme návrh riešenia situácie prostredníctvom neformálneho vzdelávania.

V súčasnej dobe sme svedkami diskusií k problematike plánovania v práci vychovávateľa. Ako dôvod mýtu k zrušeniu plánovania sa uvádza novelizovanie a rušenie legislatívnych noriem, kde bolo plánovanie striktne identifikované (výchovné osnovy, výchovné štandardy, výchovné plány, plán týždennej činnosti a pod.). Spomína sa aj nejednotnosť v oblasti pedagogického plánovania školských zariadení zo strany manažmentu škôl.

Historicky po prvýkrát sa v kontexte školských klubov detí (ďalej len „ŠKD“) stretávame s dokumentom Štátny výchovný program. Legislatíva vymedzuje Štátny výchovný program pre ŠKD ako východisko pre tvorbu vlastných dokumentov výchovy a vzdelávania – výchovných programov v ŠKD.