Praktická realizácia globálnej edukácie k udržateľnému rozvoju sa v Slovenskej republike spája vo formálnom vzdelávaní prioritne s osnovami multikultúrnej a environmentálnej výchovy. Rozvíja témy, ktoré nie sú obsahovo homogénne, požaduje interdisciplinárny prístup a jej princípy si vyžadujú zmeny v myslení a nazeraní na svet.

Globálna edukácia, jej ciele a činitele

Globálna edukáciajeprogresívne sa rozvíjajúci prístup vo vzdelávaní podporujúci porozumenie a spoluprácu medzi ľuďmi. Zahŕňa učenie o problémoch a javoch, ktoré presahujú hranice štátov, sú celosvetovej, globálnej povahy, najmä ekologické, kultúrne, ekonomické, politické a technické problémy. Zdôrazňuje spoločné perspektívy, potreby a vízie vnímania a chápania problémov z rôznych pohľadov, kooperatívne učenie, kritické myslenie a zodpovedné konanie rešpektujúce rozdiely interkultúrne, etnické, národné, regionálne, lokálne, skupinové i individuálne. Realizuje sa predovšetkým na stredných a vysokých školách formou praktických aktivít, medzipredmetových tém a komplexných projektov (Průcha, Walterová, Mareš, 2001).

Cieľom globálnej edukácie je vybaviť súčasné a budúce generácie do života tak, aby uspokojili svoje potreby s využitím vyváženého a integrovaného prístupu k ekonomickým, sociálnym a environmentálnym rozmerom udržateľného rozvoja. Udržateľný rozvoj má byť integrovaný do vzdelávania a vzdelávanie do udržateľného rozvoja. Tento typ vzdelávania sa zaoberá obsahom a výsledkami vzdelávania, inovatívnou pedagogikou a učením sa v praktických situáciách. Využíva celoškolský prístup s cieľom zapojiť komunity do dosahovania udržateľnej zmeny. Edukácia k udržateľnému rozvoju podporuje vyučovanie a učenie sa interaktívnym spôsobom orientovaným na žiakov, ktorý umožňuje bádateľské, akčné a transformačné učenie. Žiaci majú možnosť myslieť kriticky a systematicky rozvíjať hodnoty a postoje k udržateľnej budúcnosti (Leicht, Heiss, Byun, 2018).

Prvým rozhodujúcim činiteľom edukácie sú najmä rodičia, rodina a príbuzní. Druhým čini