V príspevku sa venujeme problematike kyberšikanovania u stredoškolských študentov. Cieľom je identifikovať prevalenciu prejavov kyberšikanovania medzi nimi a zistiť frekvenciu realizácie online aktivít. Opíšeme diferenciácie medzi šikanovaním a kyberšikanovaním a relevantné výskumné zistenia k tejto téme. V empirickej časti sa zameriavame na zistenia prevalencie kyberšikanovania a frekvencie realizovania jednotlivých online aktivít stredoškolákmi. Zisťujeme aj rozdiely medzi pohlaviami a vzťah k množstvu času stráveného na internete.
Dospievajúci trávia na internete veľké množstvo času, realizujú v tomto prostredí rôzne aktivity a činnosti, nadväzujú interakcie s inými užívateľmi. Kyberpriestor sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich životov. Internet, smartfón, tablet, počítač sú bežnou súčasťou ich každodenného života. Hlavne pre deti a dospievajúcich ide o prostredie, v ktorom komunikujú, nadväzujú vzťahy, trávia voľný čas, vzdelávajú sa (Kohútová, 2020). Internet predstavuje médium, ktoré veľmi uľahčuje každodenný život, prístup k informáciám, možnosti online komunikácie a pod., ale zároveň je to médium, s ktorým je spojených mnoho rizík. Možno tu zaradiť problematické používanie internetu, príp. závislosť na internete, nevhodný (agresívny a sexuálny) obsah, počítačové vírusy, nebezpečenstvo kontaktov s ľuďmi s psychopatickými a pedofilnými sklonmi, zverejňovanie osobných a intímnych informácií bez súhlasu dotknutého, agresiu zo strany vrstovníkov. Pri agresívnych atakoch zo strany vrstovníkov, príp. neznámych (anonymných) osôb hovoríme o kyberšikanovaní.
Diferenciácia medzi šikanovaním a kyberšikanovaním
Šikanovanie možno definovať ako „vzťah, v ktorom je charakteristická úplná asymetria síl, kedy mocnejší využíva slabšieho a podupáva jeho práva“. Ide o situáciu, v ktorej jeden alebo viac žiakov úmyselne, väčšinou opakovane týra a zotročuje spolužiaka či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Dôležitými znakmi šikanovania sú zámernosť, nepomer síl, opakovanosť (nie je podmienkou) a samoúčelnosť agresie (Kolář, M., 2001). Ak k správaniu dochádza prostredníctvom elektronických prostriedkov, ide o kybernetické šikanovanie, resp. kyberšikanovanie. Hollá, K. (2017) definuje kyberšikanovanie ako „využívanie informačno-komunikačných technológií, najmä mobilných telefónov a počítačov s pripojením na internet k zámernému, relatívne opakovanému ubližovaniu, ktorému je dlhodobo vystavená obeť, alebo obete“. Jedná sa o dlhodobé, sústavné, cielené poškodzovanie obete prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Ide o veľmi nebezpečný spôsob ubližovania, pretože jej rýchle šírenie medzi väčším počtom užívateľov môže mať dlhodobé dôsledky (putovanie zosmiešňujúceho videa môže trvať aj niekoľko rokov) (Kratochvílová,