Škola a školské prostredie je teritórium, kde deti trávia výraznú časť svojich aktivít. Škola je miesto, kde sa vzdelávajú, socializujú, realizujú sa v rovesníckych skupinách, učia sa vzájomne sa rešpektovať a vytvárajú si svoje predstavy o tom, ako nadväzovať kontakty, či udržiavať priateľské vzťahy. Na druhej strane táto inštitúcia je aj miestom, kde dochádza k agresívnemu správaniu a ubližovaniu. Výskyt takéhoto správania negatívne ovplyvňuje nielen žiakov, učiteľov, ale i celú klímu v škole. V súčasnosti sa stretávame oveľa častejšie s problémom šikanovania a kyberšikanovnia ako novým fenoménom. Môžeme konštatovať, že s využívaním nových informačno-komunikačných technológii prichádza aj nová možnosť pre agresorov. V príspevku sa budeme venovať najmä kyberšikanovaniu a jeho formám a následne možnostiam školského sociálneho pracovníka pri eliminácii tohto negatívneho javu.
Sociálneho pracovníka považujeme za profesionála, ktorý sa vo všeobecnosti zaoberá sociálnou pomocou vo vzťahu k jednotlivcom, skupinám a komunitám, keď sa dočasne alebo trvale nachádzajú v nepriaznivej (problémovej) situácii. Môžeme konštatovať, že ide o odborníka v oblasti starostlivosti o človeka. Jeho cieľom je vyhľadať, zmierňovať, či eliminovať patologické javy. Keď hovoríme o kyberšikanovaní v škole, úlohy sociálneho pracovníka v školskom prostredí sú nezastupiteľné, pretože kyberobete sú vystavené opakovaným negatívnym akciám zo strany kyberagresorov.
Vieme, že šikanovanie, ako ho poznáme z minulosti, už nemusí prebiehať len prostredníctvom priameho kontaktu, ale aj prostredníctvom využívania počítača, internetu, mobilov, fotoaparátov, či kamier. Členenie jednotlivých foriem kyberšikanovania je ovplyvnené skutočnosťou – ako a na základe čoho jednotliví autori pristupujú ku klasifikácii. Niektorí pod pojem kyberšikanovanie zahŕňajú všetky prejavy kybernetickej kriminality, vrátane násilia páchaného na deťoch a mladistvých, iní rozlišujú formy podľa používaných (resp. zneužívaných) prostriedkov. Klasifikácia jednotlivých foriem kyberšikanovania podľa prostriedkov sa javí stále zložitejšia aj vzhľadom na to, že sú stále častejšie vzájomne prepojené s rozvojom technológií (Vašutová, 2010).
Formy kyberšikanovania prostredníctvom internetu a mobilu
Kyberšikanovanie sa uskutočňuje rôznymi formami, ktoré boli definované podľa doterajších, najmä zahraničných výsledkov výskumov. Tie poukazujú na najvyužívanejšie formy kyberšikanovania prostredníctvom internetu a mobilu.
Provokovanie (flaming)
Provokovanie vnímame ako prejavy agresorov, ktorí prostredníctvom posielania správ, komentárov s vulgárnym podtextom tieto správy a komentáre rozposielajú. Ich cieľom je vyprovokovať objekt k vyjadreniu. Ide o „ohnivé“, krátkodobé hádky prebiehajúce medzi dvoma alebo viacerými protagonistami. Flaming zahrňuje použitie ofenzívneho, hrubého a vulgárneho jazyka, urážok a niekedy i vyhrážok. Dlhodobou sériou takýchto správ označuje Willard ako vojnu (flame war). Flaming obvykle prebieha v prostredí verejnej komunikácie, napr. diskusných fór, četových miestnosti, či v rámci hry. Provokovanie sa uskutočňuje medzi jednotlivcami, alebo malou skupinou protagonistov, ktorí sa hádajú a inzultujú navzájom, pričom prihliadajúci to buď ignorujú, podporujú (fandia mu), alebo sa snažia tieto vášne urovnať. Za flaming môžu byť považované i popudivé správy zaslané e-mailom, či SMS. Majú však charakter krátkodobej udalosti medzi protagonistami, ktorí sú z hľadiska sociálnej sily vyvážené. Je otázkou, či môže byť táto aktivita zahrnutá pod pojem šikanovanie, ktorá je vo svojej tradičnej forme charakterizovaná opakovaním a nepomerom síl medzi účastní