(Dokončenie z predchádzajúceho čísla).

Metódy rozvíjajúce produkciu textu

Voľné písanie je krátke (troj- až päťminútové) neprerušované písanie na tému bez ohľadu na formálnu dokonalosť, ktorého cieľom je rozprúdiť myslenie a prekonať strach z prázdneho papiera. Vo vyučovaní slohu slúži ako zásobáreň nápadov pred písaním útvaru, na hodine literatúry ako nástroj reflexie po prečítaní textu. Na voľné písanie nadväzuje koncept písania ako procesu: žiaci sa učia, že text vzniká v krokoch – zbieranie nápadov, koncept, úprava obsahu, jazyková korektúra, zverejnenie – a že prepisovanie nie je trestom, ale prirodzenou súčasťou tvorby.

Metóda RAFT (rola – adresát – forma – téma) dodáva slohovej tvorbe komunikačný zmysel: žiak nepíše „sloh pre učiteľa“, ale preberá rolu (napr. postavy z prečítanej povesti), volí si adresáta (obyvateľov mesta), formu (verejný oznam, list, príhovor) a tému. Zmena parametrov umožňuje diferencovať úlohy podľa úrovne žiakov a zároveň precvičovať štýlovú primeranosť – ten istý obsah v inej role a forme vyžaduje iné jazykové prostriedky.

Tvorivé písanie (Fišer, 2001) rozvíja obraznosť a cit pre jazyk: dopísanie iného konca príbehu, rozprávanie známeho deja z perspektívy vedľajšej postavy, báseň podľa štruktúrneho vzoru, miniatúra inšpirovaná obrazom či hudbou. Pri tvorivom písaní je dôležité oddeliť fázu tvorby od fázy hodnotenia jazykovej správnosti – najprv oceniť nápad a autorské rie