V didaktike a aj v ďalších pedagogických a psychologických vedách sa v ostatných rokoch často používajú pojmy, ktoré v minulosti neboli také samozrejmé. Vyjadrujú sa nimi požiadavky charakteristické na súčasnú edukáciu. Integrácia, inklúzia, empatia, emocionalita, efektívnosť, kvalita, kompetencia, metakognícia, modernizácia sú len skromným výberom aktuálnych pojmov spájaných s edukáciou. Obsah a podstata mnohých pojmov je oveľa starší, ako si neraz myslíme. Ich hojnejšie používanie však súvisí s inými požiadavkami na edukáciu v porovnaní s minulosťou, ale aj s obsahovými a procesuálnymi zmenami podstaty vyučovania.

Jedným z frekventovaných pojmov sú kvalita a efektívnosť edukácie. V radoch učiteľov by sme určite nenašli takého, ktorý by nevedel, čo tento pojem vyjadruje, čo sa ním myslí, ba aj to, ako kvalitu v edukácii môžeme dosiahnuť. Samotné pojmy kvalita a efektívnosť „zaváňajú novosťou“ aj preto, že v súčasnosti sa všade okolo nás vyžaduje, aby výsledky boli kvalitné (dobré) a aj to, aby sme k činnostiam pristupovali efektívne – premyslene, s ujasnením si postupov a pod. To platí aj pre edukáciu a uvedené požiadavky vystupujú výrazne do popredia.

Ak si však myslíme, že skôr uvedené sa stalo aktuálnym až v 21. storočí, z omylu nás vyvedie esej švajčiarskeho pedagóga H. Roorda publikovaná v roku 1902 v časopise La Revue blanche. Nazrieme do tohto 15-stranového článku napísaného pred 124 rokmi. Nazdávame sa, že aj súčasnej edukácii a školstvu vôbec má čo povedať. Autor okrem iného zdôraznil:

„Deti sa v škole nudia, pretože ich povinnosťou je počúvať tri, štyri a niekedy aj päť po sebe nasledujúcich hodín. Je však úplne nemožné, aby tak dlho pozorne počúvali, čo sa v triede hovorí.“

„Dieťa sa stále nudí, pretože celý školský život trávi v monotónnej miestnosti. Toto prostredie má v sebe niečo strašne,už tam bolo, už tam bolo‘. Učitelia sa snažia oživiť steny zavesením niekoľkých obrázkov: jedlých húb, užitočných vtákov alebo možno Neapols