... Z POHĽADU PEDAGOGICKÝCH A ODBORNÝCH ZAMESTNANCOV
Cieľom príspevku je analyzovať najčastejšie formy kyberšikanovania, metódy a organizačné formy prevencie, tematické oblasti a spôsoby riešenia incidentov. Prieskum bol realizovaný prostredníctvom kvantitatívneho dotazníkového šetrenia, do ktorého sa zapojilo 104 pedagogických a odborných zamestnancov stredných škôl zo všetkých krajov Slovenska. Výsledky ukázali, že najčastejšou formou kyberšikanovania je zverejňovanie zosmiešňujúcich fotografií a videí. Prevencia je postavená najmä na rozhovoroch, pričom riešenie incidentov sa najčastejšie orientuje na objasnenie šikanujúcemu, že jeho správanie je neakceptovateľné.
Rozvoj digitálnych technológií a ich intenzívne využívanie v živote adolescentov prináša okrem pozitív aj viaceré riziká. Jedným z najzávažnejších je kyberšikanovanie, ktoré sa vyznačuje anonymitou páchateľa, rýchlosťou šírenia a širokým dosahom. Tieto faktory zvyšujú jeho negatívny dopad na psychiku a sociálne fungovanie žiakov. Ako uvádza Janková (2023), kyberšikanovanie patrí medzi najčastejšie formy rizikového správania a jeho dôsledky môžu byť rovnako závažné ako pri tradičnom šikanovaní. Výskumy na Slovensku poukazujú na jeho narastajúci výskyt (Hollá, 2016; Janková, 2023; IVO, 2025) a zdôrazňujú potrebu efektívnych preventívnych a intervenčných stratégií. Dulovics et al. (2021) konštatujú, že pedagogickí a odborní zamestnanci škôl sa čoraz častejšie stretávajú s jeho prejavmi a prevenciu považujú za kľúčový prvok riešenia. Podľa Niklovej (2023) sú preventívne metódy a organizačné formy práce dôležitým nástrojom sociálneho pedagóga pri minimalizovaní dôsledkov online agresie.
Význam prevencie zdôrazňuje aj Hollá (2010, 2013, 2016, 2017), podľa ktorej je potrebné systematicky rozvíjať digitálnu gramotnosť a kritické myslenie, aby žiaci dokázali odolávať rôznym formám online agresie. Emmerová (2024) poukazuje na potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa nielen prácu so žiakmi, ale aj spoluprácu s rodinou a komunitou. Obsahová orientácia prevencie je zásadná. Pyżalski et al. (2022) zdôrazňujú, že posilňovanie empatie a prosociálneho správania znižuje výskyt kyberšikanovania. Castellanos et al. (2022) dopĺňajú, že otvorená komunikácia medzi pedagógom a žiakom zvyšuje efektivitu prevencie a prispieva k bezpečnej klíme v triede. Na základe vyššie uvedeného sme si stanovili