Profesijný rozvoj ako nástroj strategického riadenia školy

PEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI A ODBORNÍ ZAMESTNANCI 

Zákon č. 138/2019 Z. z. upravuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a definuje podmienky pre rozšírenie kompetencií v súlade s kariérnym systémom. Stanovuje plánovanie, organizáciu a hodnotenie vzdelávacích aktivít vedených vedúcimi zamestnancami škôl. Kvalifikačné a inovačné vzdelávania umožňujú nadobudnúť potrebné kompetencie, pričom úspešné absolvovanie je nevyhnutné pre príplatok za rozvoj. Tieto ustanovenia vytvárajú stabilný rámec pre odborný rozvoj a podporujú kvalitu a inovácie v školskom prostredí.

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov predstavuje jeden z nosných pilierov zabezpečovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu a zvyšovania odborných kompetencií zamestnancov v školstve. Systémové ukotvenie tejto oblasti v slovenskej legislatíve sa opiera najmä o zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“). V kontexte zákona č. 138/2019 Z. z. nadobúda profesijný rozvoj nielen význam ako individuálne právo zamestnanca, ale aj ako riadiaci a strategický nástroj vedenia školy. Vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci, najmä riaditelia škôl a školských zariadení, sú zo zákona zodpovední za vytváranie podmienok na profesijný rozvoj a zároveň za jeho efektívne plánovanie, organizovanie a hodnotenie.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. je profesijný rozvoj procesom rozvíjania, prehlbovania, zdokonaľovania, získavania a rozširovania profesijných kompetencií, ako aj overovania a hodnotenia týchto kompetencií. Zároveň ide o proces, ktorý je úzko spätý s kariérnym systémom, hodnotením kvality a motiváciou zamestnancov.

Vedúci zamestnanci majú v rámci riadenia školy povinnosti:

  • zabezpečiť plánovanie profesijného rozvoja v súlade s právnymi predpismi;
  • vytvárať rovnaké príležitosti na vzdelávanie pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov;
  • zabezpečiť vzdelávanie ako súčasť adaptácie, inovácií a zmien v obsahu vzdelávania;
  • evidovať dosiahnuté formy vzdelávania a priebežne ich hodnotiť v kontexte potrieb školy.

Zákon presne určuje, ktoré formy profesijného rozvoja je možné akceptovať na účely priznania príplatku za profesijný rozvoj podľa § 64 ods. 3.

Zahŕňajú najmä inovačné vzdelávanie, rozširujúce vzdelávanie a špecializačné vzdelávanie. Vedúci zamestnanci musia dôkladne posudzovať tieto kritériá.

 

Kvalifikačné vzdelávanie ako nástroj nadobúdania a rozširovania profesijných kompetencií

Kvalifikačné vzdelávanie je základným pilierom prípravy pedagogických a odborných zamestnancov na výkon ich pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii, či už ide o jej rozšírenie alebo zmenu. V súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. jeho cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu. Bez úspešného absolvovania kvalifikačného vzdelávania by nebolo možné zákonným spôsobom vykonávať príslušnú profesiu v školskom systéme.

Zákon rozlišuje kvalifikačné vzdelávanie podľa cieľového určenia – či ide o vstup do profesie v určitej kategórii [