KAŽDÝ ŽIAK MÔŽE BYŤ UČITEĽOM
V súčasnosti sa v médiách, ale aj školských kabinetoch čoraz viac rozoberá problematika pripravovanej reformy školstva, zavádzania cyklov, nových vyučovacích metód a techník. Zatiaľ čo jedna skupina zmeny privítala s nadšením, existujú aj odporcovia. Naším cieľom je priblížiť učiteľom nielen prvých ročníkov práve rovesnícku formu učenia, ktorá vedie žiakov k samostatnosti a zohľadňuje ich potrebu uznania, sebarealizácie, ale aj uznania iných.
Rovesnícke učenie predstavuje zaujímavý prístup k nadobúdaniu vedomostí, zručností a schopností, avšak jeho presná podoba nie je striktne určená. Starší žiaci učia mladších formou jeden na jedného, vytvárajú malé študijné skupiny, v ktorých sa učia pracovať, riešiť nastolené problémy prostredníctvom diskusií, tvorby projektov, využívania zážitkového vyučovania a podobne (Gajdošová 2013, Dovalová, Ježeková 2016).
V rámci rovesníckeho učenia sa vytvára priestor na tvorbu nových partnerstiev, keď sa žiaci základných škôl učia spolupracovať nielen medzi sebou v triede či škole, ale aj s deťmi z materských škôl a so študentmi stredných i vysokých škôl. Z uvedeného vyplýva, že rovesnícke učenie môže prebiehať medzi žiakmi rovnakého veku (žiaci rovnakého ročníka) alebo žiakmi rôzneho veku (žiaci rôznych ročníkov, vzdelávacích inštitúcií). Nezabúdajme, že pri tejto forme učenia by si žiaci nemali len osvojiť vedomosti, ale aj naučiť sa riešiť problémy a dosahovať stanovené ciele prostredníctvom interakcie s ostatnými, pričom sa uplatňuje princíp rovnosti medzi všetkými aktérmi a princíp vzájomnej pomoci, ktorú si učiaci poskytujú navzájom (Topping 1989).
Na základe edukačnej praxe konštatujeme, že takáto forma vzdelávania nie je učiteľom na Slovensku úplne cudzia. Často sa stáva, že si žiaci navzájom vysvetľujú učivo, ktorému nerozumejú. V kontexte vzdelávania 21. storočia ide o systematickú prácu všetkých žiakov v triede s cieľom naučiť sa učiť, ro