V predchádzajúcich častiach sme skončili vypracovaním analýz, ktorých výsledky budeme používať k formulácii strategických cieľov. Keďže v našom prípade ide o školu, mali by sme do úvahy vziať aj pedagogické dokumenty, z ktorých vychádza „hlavný biznis školy“ (výchovno-vzdelávací proces) a to štátny vzdelávací program a jeho spracovanie do školského vzdelávacieho programu (ďalej „ŠkVP“).
V ŠkVP je identita školy transformovaná do reálneho dokumentu, prostredníctvom ktorého by sa mali správať a konať všetci zamestnanci školy. Malo by v ňom byť implikované poslanie a vízia školy. Ciele formulované na základe výsledkov analýz smerujú práve k napĺňaniu poslania školy a smerujú k dosahovaniu vízie. Na to sa mnohokrát pri formulácii cieľov školy nemyslí. Rovnako následne aj pri dosahovaní cieľov, napr. prostredníctvom realizačného projektu.
Každý riaditeľ školy musí vypracovať koncepčný zámer rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaný najmenej na dva roky a každoročne jeho vyhodnotenie (podľa zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 5 ods. 7 písm. h).
Táto úloha je často zrealizovaná ako povinnosť a adekvátne tomuto pocitu sa na škole zbyrokratizuje. Niekedy je snaha spracovať dokument, ktorý školu posunie, avšak tá sa pri jeho spracovaní inšpiruje štátnymi dokumentmi, ktoré sú príliš všeobecné a škola neskôr nedokáže povedať, či dochádza k zlepšeniu alebo zhoršeniu situácie, čo je takmer vždy spôsobené nemerateľnosťou cieľov.
Aké požiadavky by mali ciele spĺňať?
Ciele školy
V tejto časti sa venujeme formulácii strategických (hlavných) cieľov školy. Strategický cieľ vyjadruje zámer, čo chceme v dlhodobom horizonte dosiahnuť (Grasseová, M. a kol., 2008). Cieľ (podobne ako cieľ vyučovania) možno vnímať ako zamýšľaný a očakávaný výsledok ku ktorému škola v súčinnosti so všetkými partnermi smeruje (Eger, L. a kol., 2002).
Strategické ciele by mali:
- vyjadrovať očakávaný pozitívny výsledok,
- byť cieľmi na dlhšie časové obdobie (min. 1 až 2-násobok cyklu produktu, v našom prípade ako o cykle môžeme uvažovať o dĺžke jednotlivých stupňov: ISCED 1 – 4 roky, ISCED 2 – 5 rokov, ISCED 3C – 3 roky, ISCED 3A – 4 roky a pod.),
- rozvíjať kompetencie najmä pedagogických a odborných zamestnancov,
- byť tvorené na základe poslania, vízie, výsledkov analýz a prípadne prognóz.
Zároveň nemožno dosahovať príliš veľa strategických cieľov v rovnakom čase. Preto je vhodné (samozrejme závisí to aj od veľkosti školy – iné to bude pri malotriednej ZŠ a iné pri škole s počtom žiakov vyšším ako 500) naformulovať min. 1 a max. 5 strategických cieľov.
Medzi základné vlastnosti cieľov sú v školskom prostredí zaraďované tieto (Novák, M., 2004):
- Majú priamy súvis s poslaním školy.
- Sú konkrétnym krokom od stavu „Je dnes“ ku stavu „Chceme aby bolo“.
- Ich formulácia pomenúva konkrétne zisky zákazníkov.
- Sú verejným záväzkom školy svojim zákazníkov.
- Ich plnenie vyžaduje od ľudí nové kompetencie, alebo prehĺbenie doterajších – sú pre ľudí výzvou.
- Každý cieľ má identifikovaný indikátor (indikátory), ktorý umožňuje konštatovať, či sa cieľ spl