V zmysle § 12 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 7 písm. a) vyhlášky MŠ SR č. 137/2005 Z. z. o školskej inšpekcii ju hlavný školský inšpektor predkladá ministrovi školstva SR do konca novembra 2012.
Stav výchovy a vzdelávania v školskom roku 2011/2012 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne nezmenil. V kontrolovaných subjektoch nastalo v niektorých sledovaných oblastiach a kritériách hodnotenia mierne zlepšenie, v iných pretrváva neuspokojivý stav, na ktorý dlhodobo upozorňujeme. Predpokladáme, že časový horizont štyroch rokov od nastolenej školskej reformy nie je dosť dlhý na uskutočnenie všetkých zmien.
K silným stránkam v oblasti riadenia patrili služby školy poskytovaním kvalifikovaného poradenstva s ponukou širokého spektra záujmových aktivít pre žiakov na využívanie ich voľného času s ohľadom na záujmy či nadanie jednotlivcov. Zlepšenie aj v tomto školskom roku si vyžadoval vnútorný systém kontroly a hodnotenia. Často v ňom chýbali určené stratégie, priority, kauzálna analýza javov a nástroje hodnotenia. Formálnou sa javila hlavne kontrola výchovno-vzdelávacieho procesu, kvalitu ktorého ovplyvňovalo aj nedostatočné využívanie odborného a pedagogického potenciálu poradných orgánov riaditeľa školy. Odbornosť vyučovania bola najlepšie zabezpečená v MŠ, v základných sa neodborne vyučovali predmety informatika, prvý cudzí jazyk, niektoré výchovné predmety a v SOŠ chýbali učitelia niektorých odborných predmetov.
V školských vzdelávacích programoch nastal pozitívny posun. Premyslene stanovené vlastné ciele boli orientované na poskytovanie všeobecno-vzdelávacieho základu potrebného pre celoživotné vzdelávanie, ale aj na vybavenie žiakov odbornými kompetenciami, teoretickými a praktickými vedomosťami a zručnosťami. K najslabším častiam programov opätovne patrili akceptácia rámcových učebných plánov, vypracovanie či plnenie učebných osnov s následným dopadom na zníženie úrovne edukácie. Vyhotovené programy napriek zisteným nedostatkom umožňovali v prevažnej väčšine subjektom realizovať výchovu a vzdelávanie v súlade s princípmi a s cieľmi zadefinovanými školským zákonom a príslušnými štátnymi vzdelávacími programami.
K závažným zisteniam patrilo neprimerane nízke využívanie prostriedkov IKT v čase vykonaných hospitácií. Naďalej pretrvával problém najmä s chýbajúcimi aktuálnymi odbornými učebnicami. V SOŠ nie všetky odborné učebne spĺňali požiadavky z hľadiska materiálno-technického vybavenia.
Rozdielna pozornosť bola venovaná bezpečnosti školského prostredia, vytváraniu priaznivej socio-emočnej atmosféry vyučovania, prevencii negatívnych javov v správaní žiakov. Aj keď v príslušnej pedagogickej dokumentácii danú problematiku školy zapracovali, výsledky z dotazníkov pre žiakov výskyt šikanovania preukázali. Niektorí respondenti uvádzali, že riešiť problémy s ňou súvisiace by pomohla častejšia otvorená komunikácia s učiteľmi, bezprostredné eliminovanie nežiaducich prejavov správania, dôsledné a pravidelné monitorovanie situácie.
Pre výchovno-vzdelávací proces boli príznačné prevládajúce tolerantné vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, podnetná pracovná atmosféra, ktorú zvyčajne určoval charakter pedagógom ponúkaných činností. Skôr ojedinele sa vyskytujúce nevhodné správanie jednotlivcov na vyučovacích hodinách bolo najčastejšie vyvolané uplatňovaním málo príťažlivých foriem práce (čo potvrdili aj výsledky hospitácií v SŠ), niekde aj nedostatočným rešpektovaním učiteľov.
Prostredníctvom 7 987 vykonaných hospitácií bolo sledované akceptovanie vzdelávacích potrieb jednotlivcov, vrátane žiakov so ŠVVP a rozvíjanie kľúčových kompetencií. Učitelia venovali pozornosť hlavne pracovným návykom a zručnostiam, poznávacím spôsobilostiam a v ZŠ aj komunikačným spôsobilostiam. Rozvoj ďalších sledovaných kompetencií bol väčšinou náhodný, niekedy málo premyslený, nespĺňal pôvodný zámer vyu