Čítať a porozumieť čítanému textu je každodennou nevyhnutnosťou a jednou zo základných potrieb vzdelaného jednotlivca nielen v materinskom, ale aj v cudzom jazyku. Viacerí odborníci sa zhodujú, že nadobúdanie zručnosti čítania s porozumením v cudzom jazyku súvisí s rozvinutou schopnosťou, kompetenciou komunikovať v materinskom jazyku (žiak, ktorý sa učí cudzí jazyk, disponuje istým jazykovým systémom, dokáže v materinskom jazyku počúvať, hovoriť, čítať, písať) a súvisí aj s postupným rozvíjaním jazykovej kompetencie (lexikálno-sémantickej, gramatickej, ortografickej, fonologickej a ortoepickej) v cudzom jazyku. K tejto jazykovej kompetencii treba pridať aj osobnú skúsenosť, poznatky o okolitom svete a sociokultúrnu vybavenosť žiaka. Cieľom prvej časti príspevku je poodhaliť najdôležitejšie princípy rozvíjania zručnosti čítania s porozumením v cudzojazyčnej edukácii s ohľadom na podporu a zapojenie psychických procesov žiaka.
Globálne čítanie s porozumením
V súvislosti s cudzojazyčnou edukáciou treba poukázať na význam globálneho čítania s porozumením. Existuje viacero stratégií, ako sa vyhnúť detailnému čítaniu slova za slovom (tzv. lineárnemu alebo doslovnému čítaniu), ako u žiakov iniciovať konštruovanie celkového významu textu a formulovať jeho hlavnú myšlienku. Tieto stratégie možno rozdeliť do dvoch postupov, resp. etáp čítania.
- Prvá etapa predstavuje vizuálne vnímanie textuako celku so zameraním sa na vnútorné znaky textu, akými sú názov, podnázov, medzititulky, sprievodné ilustrácie, obrázky, fotografie, grafy, schémy a typografické charakteristiky (tučné písmo, kurzíva, malé/veľké písmená, úvodzovky a pod.). Ide o dôležitú fázu pozorovania, ktorá umožňuje čitateľovi rozpoznať, o aký druh alebo žáner textu ide.
- V druhej etape sa čitateľ pri čítaní sústredí na pozorovanie takých zložiek textu, ktoré stimulujú jeho porozumenie. Ide predovšetkým o vyhľadanie kľúčových slov v texte na základe vopred položených otázok alebo zadania, vnímanie textu z hľadiska jeho logickej a organizačnej štruktúry, identifikovanie spojovacích výrazov a časovo-priestorových ukazovateľov v texte, vyhľadanie špecifických prvkov textu, ktoré čitateľovi umožnia sformulovať odpovede na otázky typu Kto? Čo? Kedy? Kde? a Prečo?
Bertocchini a Costanzo (2008) konštatujú, že hlavným cieľom nelineárnych techník globálneho čítania je podporovať formulovanie predpokladov týkajúcich sa obsahu a funkcií textu, čím dochádza k iniciovaniu stratégií nevyhnutných k vytvoreniu významu. Niekedy sa zadanie úlohy zameranej na globálne čítanie s porozumením