Rozprávky majú tajomný pôvod s mnohými teóriami o ich vzniku a šírení po svete. Vedci naznačujú, že rozprávky sa vyvíjali nezávisle v rôznych kultúrach a boli šírené prostredníctvom migrácie a kultúrnej výmeny. Slúžili ako nástroj zábavy a vzdelávania, odovzdávajúc morálne posolstvá, čím sa stali dôležitou súčasťou každodenného života kultúr a spoločenstiev. Rozprávky sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva, formujúc spoločenské normy a hodnoty. Ich univerzálnosť prekonáva kultúrne a časové bariéry, čím sa stávajú jedinečným prvkom ľudskej kultúry (Hrdináková, 2006).

Rozprávka je literárny žáner, ktorý sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi:

• ide o fantastický alebo magický kontext,
• jednoduchý jazyk,
• jasný morálny rozmer,
• postavy s jasnými charakteristikami,
• jednoduchý dej, prvky času a miesta,
• prítomnosť magických postáv a
• víťazstvo dobra nad zlom (Mocná, Peterka, 2004).

Rozprávky sú vyjadrením nášho kultúrneho dedičstva, ktoré je hlboko zakorenené v mysliach detí. Náboženské témy a mnohé biblické príbehy možno nájsť v každej jednej rozprávke. Vedomé a nevedomé obrazy, ktoré rozprávky vyvolávajú v mysli poslucháča, vytvárajú osobnú fascináciu. Viacerí autori sa podrobne zaoberali kategorizáciou rozprávok, čo vysvetľujeme ďalej. Kategorizácia rozprávok podľa rôznych kritérií, ako sú autorstvo, obsah, forma a témy, je skutočne rozsiahla téma. Táto kategorizácia umožňuje hlbšie pochopiť rôznorodosť rozprávok (Rusňák, 2008).

Predškolský vek a gramotnosti

Vývoj jedinca prechádza rôznymi fázami, z ktorých každá má svoje charakteristické znaky a vplyvy. Detstvo je jedným z najdôležitejších období v živote človeka, ktoré má vplyv na jeho ďalší vývoj a osobnosť (Pupala, Kolláriková, 2010). Predškolský vek je obdobím, v ktorom dochádza k významným zmenám v kognit