Súčasné trendy v európskych krajinách vedú k vyučovaniu cudzieho jazyka čoraz v nižšom veku. Pôvodný cieľ Európskej Únie zaviesť učenie aspoň 2 cudzích jazykov v ranom veku[1] bolo pre väčšinu EU krajín nereálne a preto nová výskumná skupina odborníkov v dokumente A Policy Handbook[2] udáva ako cieľ raného cudzojazyčného rozvoja zameranie sa na posilňovanie interkultúrnej a viacjazyčnej výchovy a vytváranie vhodných podmienok pre vnímanie cudzieho jazyka v zmysluplnom kontexte. V tomto článku sa venujeme otázkam: Kedy je vhodné začať s vyučovaním cudzieho jazyka? Aké sú výskumy v oblasti cudzojazyčného vyučovania detí v predškolskom veku? Je vhodné už v materskej škole zaťažovať deti cudzím jazykom? Zároveň prinášame vlastný výskum z vyučovania 4 ročných detí v materskej škole a odporúčania, ktoré vedú k zefektívneniu cudzojazyčného vzdelávania.
[1] Barcelona European Council (15.-16. March 2002), Presidency conclusion.
[2] A Policy Handbook: Language Learning at Pre-primary School Level: Making it Efficient and Sustainable, 2011
„Učenie sa cudzieho jazyka môže byť vzrušujúce a produktívne... alebo bolestivé a zbytočné.“ Heidi Dulay, Marina Burt a Stephen Krashen, 1982
Základné pojmy
- Materinský jazyk je ten, ktorý si dieťa prirodzene osvojilo ako prvý v rodine.
- Druhý jazyk, v prípade ak rodina dieťaťa hovorí iným ako štátnym jazykom, si dieťa prirodzene osvojuje v sociálnom prostredí (napr. v materskej škole) a túto situáciu je možné označiť ako sukcesívny bilingvizmus.
- Cudzí jazyk/cieľový jazyk(ďalej CJ) je jazyk, ktorý sa dieťa učí v škole, no nie je to vyučovací jazyk školy.
- Vyučovací jazyk je dominantný jazyk, ktorý sa formálne používa v školskom zariadení (A Policy Handbook, 2011).
Kedy začať učiť deti cudzí jazyk?
Touto otázkou sa v odbornej literatúre zaoberajú výskumníci v rámci hypotézy kritického/senzitívneho obdobia pre učenie sa cudzieho jazyka. Samotný pohľad na hypotézu kritického obdobia rozdeľuje odborníkov do dvoch táborov, tých, ktorí zastávajú existenciu tejto hypotézy a tých, ktorí s ňou nesúhlasia. Existencia kritického obdobia pre učenie sa prvého jazyka bola vytvorená na základe štúdii života detí vyrastajúcich v sociálne deprimovanom prostredí na reč (napr. Lenneberg uvádzal príklad dievčaťa Genie, ktorá bola od prvých mesiacov do 13 roku života izolovaná a ani po intenzívnej rečovej terapii nebola schopná vytvárať gramatické vety), vývine reči u detí s Downovým syndrómom a ľudí, ktorí mali v detstve poškodený mozog a rečová terapia im bola poskytnutá až po puberte. Na základe viacerých výskumov je počas obdobia prvého roku života dieťa schopné diferencovať a naučiť sa akýkoľvek ľudský jazyk. Dieťa v tomto veku je tzv. „univerzálny počúvajúci“. Následne si dieťa rozvíja svoj materinský jazyk. Po dvanástom mesiaci deti jednoznačne diferencujú fonémy materinského jazyka, pričom na fonémy cudzieho jazyka nereagujú[1]. Hypotéza kritického obdobia pre cudzí jazyk vychádza z predpokladu, že v ranom veku je vysoká senzitivita pre učenie sa jazyka a neskôr táto senzitivita klesá a v istom období (po ukončení zrenia mozgu) dochádza k ukončeniu kritického obdobia pre druhý jazyk.
Napriek množstvu výskumov vykonaných na tomto poli, žiaden nepriniesol dôkaz o horších výsledkoch jedincov, ktorí sa začali CJ učiť v detstve oproti tým, ktorí sa ho začali učiť v neskoršom období.
Začať vyučovať cudzí jazyk v materskej, základnej, alebo až v strednej škole?
Lojová (2005) uvádza, že odborníkov je možné rozdeliť do troch základných skupín:
- „Čím skôr, tým lepšie.“ ‒ Názor zástancov hypotézy kritického obdobia, ktorí tvrdia, že deti sa učia prirodzene a ľahko a dokážu si ľahšie osvojiť cudzí jazyk. Autori spadajúci do tejto kategórie najčastejšie označujú obdobie puberty za zlomové obdobie pre osvojovanie si jazyka. Larson-Hallová (2008) porovnávala 2 skupiny japonských žiakov 9 a 12 až 13-ročných. Na zistenie rozdielov medzi skupinami detí použila gramatický test a dotazník. Z výsledkov jej vyplynulo, že existujú isté rozdiely v morfo-syntaktickej úrovni, ako aj vo fonologických schopnostiach medzi mladšími a staršími deťmi a ako pozitívum skorého veku uviedla, že so skorým