Učiteľ ako obeť kybernetických útokov žiakov

Príspevok sa venuje téme moderných technológií, ktoré, okrem množstva výhod, prinášajú aj riziká, ako napr. kybernetické útoky voči učiteľom. V článku analyzujeme príčiny kybernetických útokov, aj ich typické formy, popíšeme výskum realizovaný medzi koordinátormi prevencie a policajtmi a upozorníme na vhodné príklady preventívnych aktivít, ktorými možno kybernetickým útokom žiakov voči učiteľom predchádzať.

Moderné technológie prenikajú do mnohých oblastí nášho života a priniesli množstvo pozitívneho. Súčasná generácia žiakov základných a stredných škôl  vníma internet a informačné technológie ako bežnú súčasť života. Sú súčasťou Generácie Z (narodení po roku 2000) alebo Generácie Alfa (narodení po roku 2010), nepamätajú si svet bez moderných technológií, bez počítačov a internetu. Často moderné technológie ovládajú lepšie ako dospelí – ich rodičia, vychovávatelia či učitelia.

Okrem nesporného množstva výhod a pozitív však moderné technológie prinášajú aj rôzne riziká, medzi ktoré možno zaradiť kyberagresiu a kyberšikanovanie. Kyberagresia a kyberšikanovanie neexistujú iba medzi žiakmi, ale obeťou sa môže stať aj učiteľ.

Riziká kybernetických útokov spočívajú v rýchlosti šírenia obsahov a v nepretržitej prístupnosti znevažujúcich, agresívnych či nepravdivých informácií veľkému počtu ľudí.

Nie všetky kybernetické útoky možno označiť za kyberšikanovanie, treba zohľadniť dĺžku trvania, opakovanie útokov, ich intenzitu.

Medzi typické formy kybernetických útokov voči učiteľom viazaných na internet sa zaraďujú (K. Kopecký a R. Szotkowski, 2016a):

  • kyberbaiting (vyprovokovanie učiteľa a natáčanie jeho reakcie prostredníctvom mobilného telefónu a následné zverejnenie na internete),
  • zdieľanie ponižujúcich materiálov zachytávajúcich učiteľa (fotografií alebo videí z prostredia školy i mimo školského prostredia) a ich následné komentovanie,
  • vytváranie falošných dehonestujúcich webových stránok učiteľa,
  • vytváranie falošných dehonestuj