Workshop Digitálna stopa rozhodnutí vedie žiakov k uvedomeniu následkov online rozhodovania. Vychádza z predpokladu, že mladí ľudia intenzívne komunikujú v digitálnom prostredí, ktoré oslabuje bezprostrednú spätnú väzbu, empatiu i vnímanie hraníc. Program využíva simuláciu rozhodovania, reflexiu a stručné teoretické ukotvenie. Je založený na princípoch zážitkového učenia (Dewey, 1938; Kolb, 1984; Boud et al., 1985) a zdôrazňuje význam psychologickej bezpečnosti, kvalitnej facilitácie a prepojenia workshopu so systémovou prevenciou školy. Digitálna stopa rozhodnutí môže byť súčasťou primárnej prevencie, jej účinnosť však závisí od kvality reflexie a následnej práce školy s triedou (MŠVVaM SR, 2025).

Kyberšikanovanie ako problém rozhodovania v online prostredí

Kyberšikanovanie nie je iba technický problém používania digitálnych technológií, ale sociálno-komunikačný jav spájajúci vzťahovú agresiu, nerovnováhu moci, publikum, anonymitu alebo poloanonymitu a rýchlu šíriteľnosť obsahu (Smith et al., 2008; UNICEF, n. d.). Digitálne prostredie umožňuje okamžité reakcie a zároveň vytvára trvalú digitálnu stopu.

Program vychádza z predpokladu, že každé online rozhodnutie môže mať následky. Žiaci sledujú reťazenie rozhodnutí a dôsledkov, pričom sa učia vnímať situácie ako praktické dilemy, nie súbor pravidiel. Mimoriadne dôležitá je úloha svedkov a publika. Zodpovednosť sa netýka iba páchateľa, ale celej siete rozhodnutí v skupine.

Teoretické východiská kyberšikanovania

Kyberšikanovanie predstavuje úmyselné ubližovanie prostredníctvom digitálnych technológií. Prejavuje sa napríklad zosmiešňovaním v skupinových chatoch, vytváraním falošných profilov, manipuláciou so súkromným obsahom alebo šírením ponižujúcich informácií (UNICEF, n. d.; Smith et al., 2008). Pre školskú prevenciu je dôležité, že nejde iba o obsah správy, ale o vzťahový kontext, mocenskú nerovnováhu a intenzitu či opakovanosť útokov.