VO VÝUČBE ANGLICKÉHO JAZYKA NA 1. STUPNI ZÁKLADNEJ ŠKOLY
V článku sa zameriavame na možnosti využitia umelej inteligencie a bezplatných digitálnych aplikácií pri učení angličtiny na 1. stupni základnej školy. Porovnáme vybrané generatívne modely a jazykové aplikácie a upozorníme na riziká povrchného učenia či potrebu overovania výstupov.
Pojem umelá inteligencia (ďalej len „AI“) sa objavil už v polovici 20. storočia, no pozornosť si získal najmä v posledných rokoch v súvislosti s rýchlym rozvojom digitálnych technológií a generatívnych jazykových modelov (Schmidt-Hertha, 2026). Tieto nástroje umožňujú spracúvať veľké množstvo dát a generovať textové či iné výstupy, čo ovplyvňuje spôsob práce s informáciami aj proces učenia. V pedagogike sa preto čoraz častejšie diskutuje, ako možno umelú inteligenciu využívať ako podporný nástroj v procese výučby, na personalizáciu výučby a tvorbu adaptívnych didaktických materiálov. Podľa usmernení UNESCO (2023, s. 12-13) musí byť zavádzanie generatívnej AI v súlade s prístupom zameraným na človeka, technológia slúži na posilnenie ľudských schopností a kognitívny rozvoj, nie na ich nahradenie. Tento prístup umožňuje pedagógom efektívnejšie prispôsobiť učebné materiály individuálnym potrebám žiakov. Zároveň odborné diskusie upozorňujú aj na potrebu kritického a zodpovedného používania týchto nástrojov v pedagogickom procese (Schmidt-Hertha, 2026). AI môže pomôcť pri odstránení bariéry z komunikácie v cudzom jazyku a pri domácej príprave na vyučovaciu hodinu pod vedením rodičov alebo pedagógov.
Ukážeme, ako možno umelú inteligenciu a digitálne aplikácie prakticky využiť ako podporný nástroj pri učení angličtiny na 1. stupni ZŠ. Zistenia slúžia na názornú ilustráciu didaktického potenciálu AI v domácej a školskej príprave žiačky mladšieho školského veku.
Teoretické východiská využitia AI pri učení angličtiny na 1. stupni ZŠ
Umelá inteligencia vo vzdelávaní
Umelá inteligencia predstavuje významný nástroj postupne prenikajúci do rôznych oblastí vrátane vzdelávania. V školskom kontexte ju možno chápať ako súbor digitálnych technológií schopných analyzovať údaje, generovať obsah a poskytovať používateľovi spätnú väzbu na základe zadaných vstupov. Žiak môže priebežne korigovať svoje chyby a upevňovať si správne jazykové návyky (Fortuna, 2025).
Využívanie AI si však vyžaduje aj kritický prístup. Výstupy generované týmito nástrojmi nemusia byť vždy presné alebo vhodne formulované. Vzhľadom na variabilitu výstupov je nevyhnutná priebežná verifikácia pedagógom. Zároveň treba rozvíjať digitálne a kritické kompetencie žiakov, aby dokázali tieto nástroje používať zodpovedne (Schmidt-Hertha, 2026).
V školskom prostredí sa ukazuje, že žiaci často vnímajú AI zjednodušene, ako nástroj – chatbot, do ktorého napíšu otázku a získajú odpoveď. Podľa UNESCO (2023, s. 8-9) generatívna AI nevytvára nové idey v ľudskom zmysle, ale pracuje na základe štatistickej analýzy dát a opakovania vzorcov, preto jej výstupy nemožno bez kritického posúdenia považovať za automaticky presné. Cieľom pedagogického procesu by malo byť budovanie komplexnej digitálnej kompetencie, ktorá žiakom umožní efektívne využívať AI nástroje, ale aj kriticky vyhodnocovať ich fungovanie a l