V súčasnosti sa potvrdzuje skutočnosť, že ani najdokonalejšie učebné osnovy na akomkoľvek stupni školského vzdelávania, ani metodicky kvalitne spracované učebnice nemajú význam, ak ich „neoživí“ osobnosť učiteľa, jeho komunikačný a profesionálny esprit, pedagogický takt a zanietenie pre prácu. Klasické aj novovznikajúce študijné odbory, súvisiace s pedagogickou a psychologickou teóriou, nezaručujú úspešnú realizáciu edukačného procesu. Kultúrnosť, majstrovstvo pedagogickej práce predstavujú faktory, akými sú osobnostné vlastnosti a zodpovednosť za vzdelávanie. Učiteľ v dnešnej dobe musí mať schopnosť objektívnej sebareflexie, musí zvládať evalvačnú dynamiku, akčnú schopnosť, musí byť flexibilný, vedieť sa orientovať v nových životných trendoch, ktoré si dominantne vyžadujú aj výraznú zmenu komunikačných zručností, nakoľko práve tie predstavujú najvýznamnejší článok odovzdávania informácii a následne prežívania a riešenia pedagogických situácií.
Spoločenská komunikácia sa riadi istými pravidlami, ktoré sú určené právomocou ich účastníkov. Vyplýva to vo všeobecnosti z kultúrnej interakcie ako aj z podmienok školy, alebo inej pedagogickej inštitúcie, v ktorej sa komunikácia realizuje, pričom plní svoje špecifické funkcie. Vzťah učiteľ žiak, ich vzájomná komunikácia je základným prostriedkom a podmienkou realizácie výchovy a vzdelania prostredníctvom verbálnych-slovných a nonverbálnych-neslovných prejavov. Prostredníctvom komunikácie učiteľ realizuje edukačné ciele, prináša do školy vyučovací obsah a realizuje vyučovacie metódy a formy. Výchovno-vzdelávací cieľ, obsah, metódy vystupujú vo vyučovaní sprostredkovane, v podobe verbálnych a nonverbálnych prejavov učiteľa a žiaka,ale aj v podobe textu učebníc ako aj iných učebných prostriedkov.
Komunikácia v dnešnej škole sa líši od komunikácie škôl v minulosti. Komunikačné tendencie predchádzajúcej doby boli limitované rovinou úcty, rešpektu, taktu, dôstojnosti, nonvulgarizmov, slušnosti. Dnes deti prichádzajú do škôl s komunikačnými vzormi získanými mnohokrát z opakovaných expozícií médií, ktoré nie práve najpozitívnejšie ovplyvňujú úroveň a hodnotu komunikácie. V psychologicko-pedagogickej poradenskej praxi zisťujeme, že deti sú recipientmi večerných „talk show“ rôznych druhov a televíznych programov a zámerný rozmer dvojzmyselnosti, sarkazmu, bagatelizácie, zosmiešňovania, útočnosti, vulgarity, sexuálnych narážok, mobingovej a bossingovej benevolencie inšpiruje deti k opakovaniu týchto vzorov či pr