Kvalita vzťahovej väzby medzi dieťaťom a jeho blízkymi osobami v ranom detstve je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim psychický a sociálny vývin človeka. Nie všetky deti však zažívajú bezpodmienečné prijatie. Keď je fyzický alebo psychický vývin dieťaťa vážne ohrozený, súd môže nariadiť náhradnú starostlivosť. Pre učiteľov a odborných zamestnancov škôl je dôležité byť oboznámený s problematikou týchto detí a poskytovať im špecifickú podporu, ktorá pomôže zmierniť negatívne dôsledky ich skúseností a prispieť k ich školskému aj osobnému rozvoju.
Kvalita vzťahovej väzby s blízkymi osobami v ranom detstve ovplyvňuje človeka na celý život. Závisí od nej psychický a sociálny vývin a schopnosť vytvárať funkčné vzťahové väzby v dospelosti. Bez zveličenia možno povedať, že láskyplný vzťah rodičov k dieťaťu, bezpodmienečné prijatie spojené s náležitou starostlivosťou sú najcennejšou výbavou, akú môže človek do života dostať.
Výsledkom milujúceho vzťahu rodiča k dieťaťu je psychosociálne pripútanie (angl. attachment), ktoré John Bowlby, autor teórie vzťahovej väzby, označil za bazálnu ľudskú potrebu (Hašto, 2005). Ak rodič napĺňa potreby dieťaťa, reaguje na jeho impulzy stabilnými vzorcami správania, poskytuje mu tak pocit istoty a bezpečia, vďaka čomu sa u dieťaťa vytvára tzv. bezpečná vzťahová väzba. Ak rodič nie je dôsledný pri napĺňaní psychických potrieb dieťaťa alebo starostlivosť zanedbáva, príp. je voči nemu hostilný, u dieťaťa vzniká neistá až dezorganizovaná vzťahová väzba s negatívnymi dôsledkami na jeho psychosociálny, a v niektorých ohľadoch, aj kognitívny vývin.
Žiaľ, nie každé dieťa má možnosť zažiť v ranom detstve skúsenosť bezpečnej vzťahovej väzby a bezpodmienečné prijatie. V krajných prípadoch, keď je vážne ohrozený fyzický a psychický vývin alebo dieťa je ohrozené na živote, dochádza k súdnemu nariadeniu náhradnej starostlivosti za účelom sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Rodinné právo vymedzuje niekoľko foriem náhradnej starostlivosti, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do života dieťaťa a majú dopad aj na jeho školskú úspešnosť. Aj keď deti s nariadenou náhradnou starostlivosťou predstavujú z hľadiska typológie značne heterogénnu skupinu (Bizová, 2015), odlúčenie od biologických rodičov, pretrhnutie vzťahovej väzby alebo jej strata spôsobuje mnohým z nich náročnú psychickú záťaž, s ktorou sa ťažko vyrovnávajú.
Príklad: Dieťa mladšieho školského veku veľmi ťažko znáša umiestnenie v zariadení, ak niektorí jeho súrodenci žijú s rodičmi. Porovnateľne dieťa, ktoré pestúni alebo profesionálni rodičia vrátili do zariadenia, sa veľmi ťažko a zdĺhavo vyrovnáva s opätovným opustením a stratou. V školskom prostredí sú tieto deti navyše konfrontované s tým, že ich spolužiaci žijú so svojimi rodičmi a súrodencami, čo môže viesť k častejšiemu výskytu interpersonálnych konfliktov, príp. problémovému správaniu.
Na druhej strane nie každé dieťa v náhradnej starostlivosti je na zák