Článok poskytuje úvodnú diskurz o nových rozmeroch inkluzívneho vzdelávania optikou humanistickej psychológie. Zameriava sa na rozmanité chápania tohto pojmu v snahe priniesť do inkluzívnej pedagogiky a psychológie nový diskurz v prepojení na pojmy, ako je demokracia, participácia, podpora potrieb každého človeka v školskom prostredí, nielen v zameraní na dieťa. Upozorňuje na potrebu posunu vzdelávania od napĺňania nižších D-potrieb smerom k rastovým B-potrebám, od moci nad druhými k moci s druhými. Článok dopĺňa aj ľudsko-právny kontext inklúzie o teóriu humanistickej psychológie, ponúka odvolávky na historické aspekty vývoja inklúzie, ale aj praktické dlhoročné skúsenosti autora v praxi učiteľa na základnej škole.
Inkluzívne vzdelávanie napojené na pojem inklúzia vychádza tradične z latinského neurčitku includere (in - claudere), čo znamená obkolesiť, uzavrieť, prekaziť. Predložka „in“ evokuje uzavretie dovnútra. Angličtina pojem inclusion posúva do roviny začlenenia dovnútra. V slovenčine ale návrat k pôvodnému názvu veľmi nepomôže, pretože tento pojem sa významne vyvíja. Dnes predstavuje skôr to najlepšie v kvalite a humánnosti vzdelávania.
V 80. rokoch pojem inklúzie prichádzal ako reakcia na rasovú diskrimináciu, chudobu, vylučovanie osôb so zdravotným postihnutím zo spoločenského života a vzdelávania. Neskôr sa spájal s rešpektom k rozmanitosti ľudí. Historicky nemožno zabudnúť ani na skúsenosť ľudstva so svetovou vojnou, násilím, terorizmom, zneužívaním moci, a odpoveďou v podobe posilňovanie ľudských práv a demokracie. Ako ľudstvo dozrievalo k humanizmu, tak sa aj kvalita vzdelávania v jednotlivých krajinách etablovala a vyvíjala.
- Používanie spojenia inkluzívne vzdelávanie v 80-rokoch vychádza najmä zo snahy a postupnej iniciatívy začleňovať do vzdelávania (v širšom kontexte aj do spoločnosti a pracovného života) aj deti/ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením (porov. Lechta a kol., 2010).
- Od 40. rokov sa postupne etablovala v americkej spoločnosti humanistická psychológia, ktorá sa od 60. rokov implementovala aj do vzdelávania. Nezabúdajúc na Komenského i Montessori môžeme povedať, že práve humanistická psychológia podporila humanistické smery v pedagogike a našla priestor pre vytvorenie inkluzívnych modelov vzdelávania v rôznych podobách (Montessori, 2017; Maslow, 2014; Rogers, 2015; Rosenberg, 2012; porov. aj Lang – Berberichová, 1998; Downey, 2008; Nováčková – Nevolová, 2020; Horňáková, 2014; Gajdošová – Heréniová, 2002).
Boj proti diskriminácii i budovanie humanistickej psychológie sa v 80-rokoch stretli a vzájomne sa dopĺňali.
Ak chceme skutočne pochopiť inkluzívne vzdelávanie potreb