PaedDr. Mgr. et Mgr. Viktor Križo, PhD.

Legislatívny a metodický článok reaguje na dlhoročný legislatívny zmätok, ktorý panuje v praxi úpravy dochádzky žiakov z rôznych dôvodov počas povinnej školskej dochádzky. Autori si dali záležať, aby tému spracovali aj z hľadiska historického vývoja problematiky v legislatíve, čím chcú poukázať na význam jednotlivých ustanovení a rôznych druhov úprav dochádzky žiakov. Téma je rozdelená do štyroch okruhov od dočasného nevzdelávania sa, cez individuálne vzdelávanie, individuálny vzdelávací program až po individuálny učebný plán. Druhá časť článku kontinuálne nadväzuje na prvú časť a objasňuje ďašie dve oblasti individuálneho vzdelávacieho programu a učebného plánu.

Legislatívny a metodický článok reaguje na dlhoročný legislatívny zmätok, ktorý panuje v praxi úpravy dochádzky žiakov z rôznych dôvodov počas povinnej školskej dochádzky. Autori si dali pedantne záležať na tom, aby túto problematiku spracovali aj z hľadiska historického vývoja tejto problematiky v legislatíve, čím chcú poukázať na význam jednotlivých ustanovení a rôznych druhov úprav dochádzky žiakov. Téma je rozdelená do štyroch oblastí od dočasného nevzdelávania sa, cez individuálne vzdelávanie, individuálny vzdelávací program až po individuálny učebný plán. V prvej časti článku sa autori venujú úvodu do problematiky a jej odbornému zarámcovaniu vrátane popisu prvých dvoch oblastí.

Článok prináša aktuálny pohľad na výberové konania riaditeľov škôl prostredníctvom inovovaných interpretácií legislatívy a zistení vlastného prieskumu (získaných štatistickou analýzou dát v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám) medzi obcami a mestami SR v súvislosti so skúmaním atraktivity riaditeľského povolania. Prieskum bol realizovaný Slovenskou komorou učiteľov medzi zriaďovateľmi v rámci skúmania problematiky výberu riaditeľov škôl s cieľom podnietiť diskusiu o potrebách zmien v tejto oblasti. Témou druhej časti sú rozličné legislatívne mýty spojené s výberom riaditeľa, popis prieskumu a nové výzvy.

Článok prináša aktuálny pohľad na výberové konania riaditeľov škôl na Slovensku prostredníctvom inovovaných interpretácií legislatívy a zistení vlastného prieskumu (získaných štatistickou analýzou dát v rámci zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) medzi obcami a mestami SR v súvislosti so skúmaním atraktivity riaditeľského povolania na Slovensku. Prieskum bol realizovaný Slovenskou komorou učiteľov (SKU) medzi zriaďovateľmi v rámci skúmania problematiky výberu riaditeľov škôl na Slovensku s cieľom podnietiť diskusiu o potrebách zmien v tejto oblasti. Téma prvej časti je opis základných princípov výberu riaditeľa, ako aj fungovania dobrej demokratickej školy.

Článok je pokračovaním témy rozmanitého chápania inkluzívneho vzdelávania. Zameriava sa na rozmanité chápania pojmu inklúzia v snahe priniesť do inkluzívnej pedagogiky a psychológie nový diskurz v prepojení na pojmy, ako je demokracia, participácia, wellbeing a limity, reflexia a nehodnotenie, pomáhajúci vzťah, sloboda a zodpovednosť nielen v zameraní na dieťa. Článok dopĺňa aj ľudsko-právny kontext inklúzie o teóriu humanistickej psychológie, venuje sa jednej z nyjväčších bariér rozvoja človeka a medziľudských vzťahov, ktorou je nekontrolovaná moc. Ponúka odvolávky na historické aspekty vývoja inklúzie, ale aj praktické dlhoročné skúsenosti autora v praxi učiteľa na základnej škole.

Článok poskytuje úvodnú diskurz o nových rozmeroch inkluzívneho vzdelávania optikou humanistickej psychológie. Zameriava sa na rozmanité chápania tohto pojmu v snahe priniesť do inkluzívnej pedagogiky a psychológie nový diskurz v prepojení na pojmy, ako je demokracia, participácia, podpora potrieb každého človeka v školskom prostredí, nielen v zameraní na dieťa. Upozorňuje na potrebu posunu vzdelávania od napĺňania nižších D-potrieb smerom k rastovým  B-potrebám, od moci nad druhými k moci s druhými. Článok dopĺňa aj ľudsko-právny kontext inklúzie o teóriu humanistickej psychológie, ponúka odvolávky na historické aspekty vývoja inklúzie, ale aj praktické dlhoročné skúsenosti autora v praxi učiteľa na základnej škole.

Ak chceme skutočne pochopiť inkluzívne vzdelávanie potrebujeme prijať zraniteľnosť človeka a jeho limity a zároveň  sa na neho pozerať pohľadom možného rozvoja až k dosiahnutiu  sebaaktualizácie.