Každá organizácia z času na čas prechádza zmenami. Niektoré sú výraznejšie, iné majú charakter iba kozmetických úprav. Čo je podmienkou ich úspešného zvládnutia? Na čom napĺňanie vízií školy stroskotáva? V príspevku sa budeme venovať nezdravej tendencii lídrov škôl zotrvávať v presvedčení sebauspokojovania, že princíp moci a úspešnosti presadzovania návrhov spočíva iba v hierarchii usporiadaných vzťahov. Opíšeme varovné signály vytvárajúce množstvo neproduktívnej agendy. Zdôrazníme silu pocitu naliehavosti k zmenám ako zdravého východiska z pretrvávajúcej krízy.
Správa o výchove a vzdelávaní z dielne ministerstva školstva otvorila mnohé náročné témy medzi diskutujúcimi učiteľmi aj verejne. Kvalita vzdelávania sa stala jasnou víziou. V názoroch na priority a proces realizácie zmien sa angažovaní odborníci často rozchádzajú. Porozumieť významu slov iniciátorov rôznych stratégií, zladiť očakávania, pochopiť myšlienky vo vymedzenom kontexte ich motivácie, si vyžaduje veľkú dávku nadhľadu a trpezlivosti. Správny líder školy sa v tomto období potrebuje stať vnímavým človekom, ktorý reflektuje vývoj nových potrieb a ktorý dokáže svoj pedagogický tím na tejto komplikovanej ceste pochopenia nutnosti systémových zmien v oblasti školstva spoľahlivo a bezpečne sprevádzať.
Treba zdôrazniť, že autorita vyplývajúca z moci funkcie nestačí. Vedieť si získať učiteľov, „darovať“ im pocit istoty, že v zložitých situáciách to bude práve líder školy, ktorý ich správne nasmeruje, je východiskom želanej harmónie v tíme.
Ak škole chýba prirodzený líder, dôsledky na seba nenechajú dlho čakať. Prejavia sa v podobe:
- Straty motivácie: „Neviem sa nakopnúť. Keď aj chcem pripraviť pre žiakov dobrú hodinu, vždy sa pristihnem pri tom, ako rozmýšľam nad nezmyselnými krokmi našej pani riaditeľky.“
- Zvyšujúcej sa frustrácie: „Ja už ani nemám chuť ráno vstať a ísť do práce. Po príchode domov mám triašku. Každý deň zažívame iný pokyn, ktorý je často v rozpore s tým predchádzajúcim.“