Správa o výchove a vzdelávaní z dielne ministerstva školstva otvorila mnohé náročné témy medzi diskutujúcimi učiteľmi aj verejne. Kvalita vzdelávania sa stala jasnou víziou. V názoroch na priority a proces realizácie zmien sa angažovaní odborníci často rozchádzajú. Porozumieť významu slov iniciátorov rôznych stratégií, zladiť očakávania, pochopiť myšlienky vo vymedzenom kontexte ich motivácie, si vyžaduje veľkú dávku nadhľadu a trpezlivosti. Správny líder školy sa v tomto období potrebuje stať vnímavým človekom, ktorý reflektuje vývoj nových potrieb a ktorý dokáže svoj pedagogický tím na tejto komplikovanej ceste pochopenia nutnosti systémových zmien v oblasti školstva spoľahlivo a bezpečne sprevádzať.

Treba zdôrazniť, že autorita vyplývajúca z moci funkcie nestačí. Vedieť si získať učiteľov, „darovať“ im pocit istoty, že v zložitých situáciách to bude práve líder školy, ktorý ich správne nasmeruje, je východiskom želanej harmónie v tíme.

Ak škole chýba prirodzený líder, dôsledky na seba nenechajú dlho čakať. Prejavia sa v podobe:

• Straty motivácie: „Neviem sa nakopnúť. Keď aj chcem pripraviť pre žiakov dobrú hodinu, vždy sa pristihnem pri tom, ako rozmýšľam nad nezmyselnými krokmi našej pani riaditeľky.“
• Zvyšujúcej sa frustrácie: „Ja už ani nemám chuť ráno vstať a ísť do práce. Po príchode domov mám triašku. Každý deň zažívame iný pokyn, ktorý je často v rozpore s tým predchádzajúcim.“