PROCES INOVÁCIE A POŽIADAVKY NA ZMENU
V príspevku zdôrazňujeme, že kvalita edukácie a vedomostí žiakov nezávisí len od vyučovacích metód alebo koncepcie, ale aj od angažovanosti učiteľa na procese inovácie. Tento aspekt je dôležitý, aby sme sa vyhli jednostrannému preferovaniu jednotlivých gramotností, kritického myslenia alebo tvorivosti žiakov po kritickom hodnotení edukácie. Publikácia Boleková, A. a kol. (2020) alebo články v Didaktike č. 6/2023 ponúkajú niektoré tvorivé prístupy na zdokonalenie týchto požiadaviek. Ďalšie možnosti uvádzame v tomto príspevku.
„Učiteľ musí dať používaným metódam a koncepciám dušu“. E. Petlák
Od zásadnej reformy vzdelávania nás delí dva a pol školského roka. Sme presvedčení, že je to obdobie, v ktorom sa všetky školy môžu zodpovedne pripraviť na plánované zmeny. Predpokladáme, že príprave učiteľov na zásadné zmeny bude venovaná náležitá pozornosť a pomoc zo strany riadiacich orgánov školstva. V tejto súvislosti pripomíname význam riešenia úloh v rámci APVV, VEGA a KEGA, ktoré roky realizujú desiatky výskumov, ale ich výsledky sa často nedostávajú k učiteľom tak, ako by bolo žiaduce. Neformálne a tvorivé prístupy sú a budú tým, na čo sa učitelia musia skutočne sústrediť. Vychádzame pritom z hodnotiacich výsledkov edukácie MŠVVaM a z viacerých výskumov, ktoré dokladujú rezervy v edukácii, napr. v rozvoji tvorivosti, kooperácie, interakcii žiakov na vyučovaní a učení sa, v podpore ich samostatnosti, v rozvíjaní ich mäkkých zručností žiakov a pod.
Zásadnejšia kvalitatívna zmena v edukácii je náročná. Znamená skutočnú zmenu postojov k žiakom, zmenu v nazeraní na viaceré zaužívané pedagogicko-didaktické názory, pretože viaceré z nich sú v súvislosti s rastom pedagogických, psychologických a metodických poznatkov zastarané a neprinášajú dostatočné výsledky z hľadiska požiadaviek súčasnosti. Logicky prídeme k záveru, že to čo bolo dobré pred časom, dnes už nepostačuje. Platí to aj pre výchovnú stránku edukácie, v ktorej tiež vnímame viaceré problémy, napr. šikanovanie žiakov a pod. Didaktika, teória výchovy a ďalšie vedy o edukácii musia reflektovať realitu.
Náročnosť zmien výrazne zasiahne do postojov ďalšieho vzdelávania a sebavzdelávania učiteľov. Ostáva veriť, že riadiace orgány školstva urobia všetko pre to, aby učiteľov odbremenili od zbytočnej byrokracie a umožnili im neformálne sa vzdelávať tak, aby sa sebavzdelávanie a experimentovanie s inováciami stali samozrejmosťou ich profesie. Treba urobiť všetko pre to, aby sme „učiteľa vrátili škole a deťom“. Zastávame názor, že ak chceme skutočne dosiahnuť kvalitatívne edukačné zmeny, potom túto požiadavku musíme považovať za prioritnú.
Je dôležité reflektovať neformálnu transformáciu mnohých stránok edukácie.
Príklad z praxe 1:
Po viacerých rokoch práce učiteľku postihla kratšia choroba a dva týždne bola práceneschopná. Zastupovali ju kolegyne. Keď sa vrátila do práce, kolegyňami, ktoré ju zastupovali, bola priam zasypaná výčitkami a kritikou: „Tvoji žiaci sú neovládateľní, dávaš im veľa slobody, skákali mi do reči, opisujú jeden od druhého. Chceli by len rozprávať a radiť si navzájom... Na jednej z hodín sa presadili, aby vraj lepšie pracovalo.“ Výčitky a kritika nemali konca-kraja. Učiteľka ich postoje zhodnotila slovami: „Ak by som mala prísť do školy o jednej nohe a so 40 stupňovou horúčkou, prídem, nenechám trýzniť deti kolegyňami.“ Z rozhovoru vyplynulo, že učiteľka učí naozaj inovatívne, využíva a strieda rôzne metódy a koncepci