V príspevku sa venujeme didaktickým zásadám a ich uplatňovaniu v edukačnom procese. Analyzujeme klasické vyučovacie zásady, ale aj zásady novšie, modernejšie. Cieľom príspevku je upriamiť pozornosť na to, ako do edukačného procesu vnášať novšie prístupy. Uvádzame konkrétne príklady požiadaviek na edukáciu v súlade so súčasnými požiadavkami. Opisujeme aj zásady formulované vo vzťahu k neurovede a pripomíname v nich zamýšľanie sa učiteľa nad ich realizáciu v priamom edukačnom procese.
Vyučovacie zásady alebo rovnocenné pojmy didaktické zásady, didaktické princípy, vyučovacie princípy sú také staré, ako škola sama. Možno uvažovať aj o tom, že isté „didaktické zásady“ platili aj vtedy, keď ešte školy ani neboli. Ako „učili“ rodičia svoje deti? To čo ich chceli naučiť, im ukazovali, využívali „názornosť“, to čo od detí požadovali, bolo pre deti „primerané“, to čo ich učili, malo slúžiť tomu, aby prežili, aby to čo sa naučia bolo „trvácne“ a pod. Úvodzovky sme napísali vedome, aby sme nimi vyjadrili, že nemáme na mysli edukačný proces. Hoci sú procesy učenia a aj vyučovania z historického hľadiska diametrálne odlišné a neporovnateľné, mnohé ich aspekty majú spoločnú a trvalú platnosť. Rôzne definície zásad majú jedno spoločné. Zdôrazňuje sa v nich, že sú to najzákladnejšie a najvšeobecnejšie požiadavky kladené na edukačný proces.
Počet didaktických zásad
Vo všeobecnosti možno rozlišovať:
- klasické vyučovacie zásady – vychádzajú zo stáročných vzdelávacích skúseností,
- zásady novšie, modernejšie – vychádzajú z novších pohľadov na dieťa, na edukačný proces a jeho požiadavky v súlade s dobou a pod.
Klasické vyučovacie zásady patria k základnému portfóliu učiteľských vedomostí a zručností, napr. názornosť, primeranosť, uvedomelosť, systematickosť, trvácnosť, individuálny prístup k žiakovi a niektoré ďalšie. Bez ich uplatňovania by sa nedala realizovať edukácia. Zložitejšie je to pri novších, modernejších, inovatívnych zásadách. Zamyslime sa nad žiakom, jeho rozhľadom a skúsenosťami, povinnosťami spred 30 – 40 rokmi a žiakom dnes. Žiak dnešnej doby je rozhľadený oveľa viac ako v minulosti, cestuje a poznáva svet, veľa sa učí aj samostatne s využívaním rôznych moderných technológií, ktoré ponúkajú také vzdelávacie autodidaktické možnosti, o ktorých sme pred niekoľkými rokmi nemali ani predstavu. Preto nás neprekvapí, ak medzi tzv. novšími zásadami sú opísané, napr. zásada využívania vedomostí žiakov, zásada efektívnosti atď. Je nimi vyjadrené, aby učiteľ v edukačnom procese využíval vedomosti, skúsenosti, názory žiakov, aby starostlivo pripravil priebeh hodiny a pod.
Učitelia sa stretávajú často s vyspelými a rozhľadenými žiakmi, ktorých už neuspokojuje len vysvetľovanie učiva a tzv. klasic