Inkluzívny prístup vo výchove a vzdelávaní je definitívne ukotvený v školskej legislatíve a národných strategických dokumentoch, úlohou ktorých je akcelerovať proces inklúzie v školskom prostredí. Zaradenie inkluzívneho vzdelávania medzi priority Plánu obnovy a odolnosti SR naštartovalo dlho odkladané legislatívne zmeny a vyústilo do konkrétnych výstupov, vďaka ktorým sa školy majú stať viac inkluzívnymi a najmä schopnými vzdelávať žiakov s diverzitou.
Inkluzívne vzdelávanie sa po dlhom čase stalo na Slovensku strategickou prioritou a v súčasnosti prechádza legislatívnymi zmenami, ktoré majú akcelerovať proces inklúzie v školách. Učitelia a ostatní pedagogickí zamestnanci sú kľúčovými aktérmi týchto zmien a bez ich odhodlania a pričinenia sa deklarované záväzky môžu len ťažko premietnuť do praxe. Keďže inkluzívne vzdelávanie je v prvom rade právom, školy sú postavené pred neľahkú úlohu, a to pretaviť právo na každodennú realitu a vytvoriť akceptujúce a prosperujúce vzdelávacie prostredie pre heterogénne skupiny žiakov.
Právny základ inkluzívneho vzdelávania
Inklúzia ako právo na vzdelávanie v bežnom edukačnom prostredí a v spádovej škole, ktorá sa nachádza v bezprostrednom okolí dieťaťa, je na Slovensku legislatívne záväzná od roku 2010 na základe prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Slovenská republika sa týmto krokom zaradila medzi krajiny s vysokým právnym povedomím o ľudských právach, keďže občianske práva osôb so zdravotným postihnutím boli dlhodobo prehliadané až ignorované vo viacerých ekonomicky vyspelých a demokratických krajinách sveta, Slovensko nevynímajúc. Aj súčasný postoj niektorých intaktných jednotlivcov k napĺňaniu práv tých, ktorí boli v spoločnosti dlhodobo „neviditeľní“, je dedičstvom dnes už prekonanej paradigmy. Na druhej stráne treba objektívne uznať, že zmena myslenia a spoločenského systému, ktorý treba v niektorých ohľadoch transformovať a uspôsobiť tak, aby reflektoval diverzitu, je náročný a najmä dlhodobý proces. Napokon aj správa Európskej komisie o napĺňaní práv osôb s postihnutím v Európskej únii, ktorá vznikla na vyžiadanie OSN, otvorene priznáva, že mnohé z týchto práv sa napriek prijatiu Dohovoru porušujú a treba zavádzať účinné kontrolné mechanizmy na ich dodržiavanie1.
Európska únia prijala v týchto intenciách dôležitý strategický dokument s názvom Union of Equality: Strategy for the Rights of Persons with Disabilities 2021-20302, v ktorom vymedzila konkrétne priority. Impulzom k dlhodobému záväzku EÚ je pretrvávajúca nepriaznivá situácia osôb s postihnutím v spoločnosti z hľadiska ich sociálneho vylúčenia a rizika chudoby v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Cieľom Stratégie je podniknúť kroky, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje práva, nemuseli už zažívať diskrimináciu, mali rovnaké príležitosti, rovnaký prístup k účasti na spoločenskom a hospodárskom živote a mohli sa voľne pohybovať v EÚ bez ohľadu na to, že potrebujú podporu. EÚ má