Myšlienka literárneho žánru priamo súvisí so svetom detí. Deti sú od útleho veku vystavené uspávankám, piesňam, rozprávkam a prostredníctvom týchto médií si predstavujú príbehy, udalosti a okolnosti. Používajú ich ako „hračku“, prostredníctvom ktorej neviditeľne získavajú poznatky. Čas strávený v materskej škole je spojený s nárastom porozumenia literárnym žánrom. Učiteľ, ktorý má v tomto procese najväčšiu úlohu, je ten, kto začína s učením. V materskej škole sa vyučuje poézia, básničky, riekanky a niekoľko ďalších literárnych žánrov, ktoré sú základnou zložkou vzdelávania v ranom detstve. Napomáhajú jazykovému rastu, kognitívnemu rozvoju, znižovaniu stresu a zároveň povzbudzujú deti k požadovanej činnosti. Pri výbere literárneho žánru musí učiteľ klásť dôraz na vekové rozpätie žiaka.

Literárne žánre v materskej škole

Vitézová (2016) definuje synkretizmus ako základný identifikačný znak knižnej tvorby vhodnej pre predškolský vek, a zároveň ako základný prístup k výstavbe textu, k inscenovaniu typov a žánrov a konkrétnych obsahov. Prelínanie zložiek je typické práve pre predčitateľský vek, pretože jednostranná komunikácia je tu vylúčená až do momentu, keď je poslucháč nasmerovaný k pozorovaniu obrázkov bez slov alebo k neprerušovanému počúvaniu rozprávaného alebo čítaného.

Lipnická a kol. (2019) rovnako uvádza rôzne kompetencie, ktoré pôsobia na literárny text. Podľa nej deti v predškolskom veku prehlbujú tie komunikačné zdatnosti, ktoré vplývajú na rozvoj reči. Predmetom rozvoja je využívanie verbálnej i neverbálnej komunikácie a jej rozlišovanie. Prostredníctvom aktívneho počúvania a hovorenia dieťa rozpoznáva zvukovú podobu jazyka a cez čítanie a písanie grafickú podobou jazyka. Neverbálna komunikácia predstavuje reč pohybov a polôh tela, pričom sa viaže s mimikou či gestikuláciu počas čítania literárnych diel. U dieťaťa tu prichádza k rozvoju a nadobúdaniu novej slovnej zásoby a jej rozpoznávaniu, realizuje sa pocho