Poskytnúť žiakom priestor na samostatnosť, je rovnako dôležité, ako naučiť ich spoznávať, prijímať, vytvárať a akceptovať pravidlá skupiny, ktorá sa na určitý čas stáva ich súčasťou. V príspevku pomenujeme niektoré z rituálov uplatňovaných v domácom prostredí a opíšeme prijímanie rituálov v prostredí školy. Vysvetlíme význam pravidiel pre schopnosť samostatnosti vedúcej k zodpovednosti. Objasníme nutnosť prispôsobenia rituálov novým potrebám detí. Vrátime sa k dôležitému pozorovaniu žiakov učiteľom, ktoré predstavuje jednu z ciest pochopenia správania detí a je východiskom pre správne zvolenú metódu a formu pôsobenia pedagóga na žiaka.
Vedia rituály ovplyvniť naše spomienky?
- „Keď som bol malý, rodičia mi pred zaspávaním vždy čítali rozprávku. Mal som istotu, že kým zaspím, niekto tu so mnou stále je. Upokojovalo ma to.“ – pocit istoty
- „Pamätám si, že vždy pred Veľkou nocou nás starý otec brával do lesa zbierať bahniatka. Bol to signál, že sviatky jari už klopú na dvere.“ – očakávanie
- „Pred večerou nesmiem jesť nič sladké. Mama sa bojí, že potom nič nezjem.“ – obozretnosť
- „Teším sa na Vianoce. Všetci sa opäť stretneme pri spoločnom stole.“ – spolupatričnosť
- „Na prázdninách u starých rodičov mi pred zaspávaním starý otec rozprával príhody z jeho detstva. Pred koncom som vždy zaspala. A práve tento moment bol pre mňa tichým prísľubom, že príbehy budem počuť znova a znova.“ – vnútorný pokoj
Rituály v rodine. Čo prinášajú? Ako hlboko a intenzívne vedia ovplyvniť spomienky na detstvo? Vnímame ich s odstupom času ako bariéru samostatnosti? Boli pre nás len nutným zlom zo strany dospelých? Mali v našom živote zmysel? Ako sa menila a prispôsobovala nášmu veku ich podoba? Aké symboly sa nám vďaka rituálom vybavujú v pamäti?
Zdá