Hlavnou témou práce je využitie literárnych žánrov v materskej škole. Základným cieľom je priblíženie a sprostredkovanie čitateľských a umeleckých zážitkov dieťaťu počas výchovno-vzdelávacieho procesu, a to prostredníctvom aktivít podporujúcich rozvoj literárnych žánrov. V práci stanovujeme konkrétne úlohy, ktoré má dieťa realizovať, pričom sledujeme vytýčené ciele a využívame pomôcky a vlastné ukážky učebných typov so zreteľom na literárny žáner.
Detský svet je úzko spätý s pojmom literárny žáner. Už v ranom veku prichádza dieťa do styku s uspávankami, spievankami a rozprávkami, pričom cez tieto formy poníma príbehy, deje a situácie. Slúžia mu ako typ „hračky“, prostredníctvom ktorej prichádza k nepriamemu spoznávaniu. Obdobie dochádzky do materskej školy je spojené so zvyšovaním povedomia o literárnych žánroch. Iniciátorom učenia je učiteľ, ktorý má na tomto procese najväčší podiel. Básničky, vyčítanky, riekanky a mnohé iné formy literárnych žánrov, ktorých výučba sa realizuje v rámci materskej školy, tvoria neoddeliteľnú súčasť predškolského vzdelávania. Pomocou nich sa u detí rozvíja myslenie a pamäť, rozširuje sa slovná zásoba, predstavujú formu oddychu a zároveň dokážu deti motivovať k požadovanej činnosti. Pri výbere literárneho žánru musí pedagóg klásť dôraz na vekové rozhranie dieťaťa.
Literatúra pre deti a mládež
Na kognitívny, emocionálny a sociálny vývoj detí má veľký vplyv literatúra. Podporuje rozvoj jazykových schopností, kritického myslenia, empatie a predstavivosti. Literatúru pre deti a mládež možno rozdeliť do 2 hlavných kategórií: (1) literatúra predškolského veku, (2) literatúra školského veku. Rozdielom medzi kategóriami je charakteristika dieťaťa ako prijímateľa literatúry. Zatiaľ čo v prvej kategórii je dieťa poslucháčom, v druhej sa z neho stáva aktívny čitateľ.
Literatúra predškolského veku sa vyznačuje synkretizmom, t. j. prelínaním rozmanitých prvkov alebo ich zlúčením (Pelechová, 1983). Prostredníctvom hry, v ktorej dieťa využíva všetky svoje zmysly, prebieha medzi vysielateľom a prijímateľom komunikačný akt. Dajú sa tu uplatniť najmä žánre, pre ktoré je charakteristická vizuálna a verbálna komunikácia. Do vizuálnej komunikácie môžeme zaradiť obrázkové knižky, leporelá a tiež albumy. Tieto žánre sa zaobídu bez textu, pričom sú zamerané na evokovanie estetickosti a výtvarného aspektu. Publikácie dieťa prezerá pričom ich vníma ako hračku, spôsob zábavy a nachádza v nich rôzne druhy poučení. Charakteristickou črtou týchto publikácií je cielene zakódovaný obraz, vďaka čomu plnia vlastnosti žánrov vizuálneho charakteru. Synkretizmus sa u dieťaťa posilňuje pomocou skrytého textu, ktorým sa pretavujú do ústneho pretlmočenia (Vitezová, 2016).
Vitezová (2016) hovorí o spôsobilosti dieťaťa v spojitosti s literárnym textom v piatich prípadoch:
- dieťa sa učí v schopnosti spájať text s obrazom, vie si vytvoriť obraznú predstavu, o čom sa hovorí,
- nadobúda primárnu slovnú zásobu,
- imituje videnú skutočnosť,
- vzdeláva sa v oblasti reprodukcie ucelených textov, pričom dochádza k cvičeniu memoro