Multikultúrna výchova je proces, v ktorom sa jednotlivci učia osvojovať si spôsoby pozitívneho vnímania a hodnotenia kultúrnych systémov odlišných od ich vlastnej kultúry a osvojujú si adekvátne metódy regulácie svojho správania vo vzťahu k príslušníkom iných kultúr. Učiteľ v tomto procese stojí pred neľahkou úlohou. Uvedomuje si aktuálnosť globalizačných trendov, snaží sa ich uchopiť a efektívne implementovať do edukácie, napriek tomu naráža na úskalia. Často tu absentuje adekvátna pregraduálna či kontinuálna príprava, o pomôckach a podmienkach nehovoriac. Príspevok ponúka teoretický diskurz k problematike multikultúrnych kompetencií, aj niekoľko námetov na ich rozvíjanie u žiakov 1. stupňa základnej školy.
„Učitelia nevedia, ako tieto témy uchopiť, lebo nie sú na to pripravení. Samozrejme, ak má multikultúrna výchova naozaj fungovať, tak sa nesmie obmedziť na jeden predmet a navyše ona by mala fungovať ako duch školy. Multikultúrna výchova nie je o tom, naučiť sa, že Moslimovia majú nejaký sviatok a že Židia majú chanuku, ale pochopiť to, že niekto iný môže mať iný sviatok a môže sa z neho tešiť rovnako, ako ja sa teším z Vianoc. Mala by to byť celková príprava učiteľov na rozmanitosť, hocijakú rozmanitosť.“ (učiteľ – anonym)
Výzvy globalizácie a postmodernizmu nachádzajú (dnes viac ako inokedy) svoje opodstatnenie takmer vo všetkých oblastiach ľudského snaženia. „Oživili sa rozličné pokusy definovať postavenie človeka so zreteľom na nové koordináty vedy, techniky a kultúry so zreteľom na biologickú a kultúrnu evolúciu“ (Sedová 2017, s. 641). Uvažuje sa v intenciách multikulturalizmu a multikulturality, hľadajú sa prieniky multikulturality a spoločenských hodnôt, ako i stratégie vychovať multikultúrne zmýšľajúceho človeka. V tomto procese je dôležitá škola ako facilitátor multikultúrneho správania a konania žiakov i učiteľov.
Multikultúrne kompetencie v pedagogickom diskurze
„Interkultúrna kompetencia je uvedomelé prepojenie a rešpektovanie kulturologických elementov vlastnej a cudzej kultúry cez sociokultúrny a sociolingvistický rozmer. Interkultúrne kompetencie sa vzťahujú na postoje, vedomosti, zručnosti, sociálne a kultúrne povedomie, s ktorým jednotlivec zaobchádza v interkultúrnych situáciách“ (Petrasová 2022, s. 17).
V danom kontexte multikultúrne (interkultúrne) kompetencie možno chápať ako:
- schopnosť dať do vzájomnej súvislosti východiskovú a cieľovú kultúru,
- vnímavosť voči kultúre a schopnosť identifikovať a používať rozličné stratégie, ktoré sú potrebné na kontakt s nositeľmi iných kultúr,
- schopnosť potrebnú na plnenie úlohy kultúrneho sprostredkovateľa medzi vlastnou a cudzou kultúrou a schopnosť účinne riešiť nedorozumenia a konflikty interkultúrneho charakteru,
- schopnosť prekonávať predsudky a stereotypy,
- rešpektovať existenciu subkultúr.
Ako uvádzajú Facuna a Menzlová (2018), multikultúrna kompetencia predstavuje spôsobilosť komunikovať a konať v interkultúrnych situáciách tak, aby došlo k dorozumeniu účastníkov interakcie bez narušenia ich integrity, ktorá sa prejavuje v oblasti kognitívnej (súbor vedomostí), afektívnej (porozumenie a empatia voči iným kultúrnym vzorcom) a činnostnej (konanie a správanie, zohľadňujúce kultúrne rozdiely a špecifiká jednotlivých kultúr). Takto definované kompetencie umožňujú jedincom analyzovať a vyhodnocovať nové situácie či spôsoby správania bez predsudkov a stereotypov a vytvárať tak priaznivé prostredie na komunikáciu s ľuďmi z iného kultúrneho pros