Na šikanovanie nie je recept, aký poznáme z kuchárskych kníh. Počas stretávania sa s riaditeľmi, pedagógmi a odbornými pracovníkmi zo všetkých regiónov Slovenska na multidisciplinárnom vzdelávaní sme spolu hľadali „liek“ na šikanovanie a rovesnícke násilie. Nenašli sme ho v podobe, ktorá sa dá kopírovať z jednej školy na druhú, napriek tomu sme sa posunuli o čosi ďalej. Z témy hasenia následkov šikanovania sme sa oveľa viac rozprávali o podmienkach, ktoré šikanovanie spúšťajú alebo podporujú.

Šikanovanie patrí medzi jeden z najvypuklejších problémov detí školského veku, a tým sa stáva aj problémom škôl. Hoci je téma pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aktuálna, záujem o problematiku sa veľakrát zastaví len pri samotnom incidente, ktorý sa škola s účastníkmi snaží vyriešiť. A vyriešiť v tomto kontexte neznamená celkom odstrániť príčiny a podmienky, za ktorých k šikanovaniu dochádza, ale zastaviť „len“ to, aby agresor obeť šikanoval.

Školy často tlačí čas, strach z medializácie, nerovný boj s agresívnymi rodičmi a neochota spolupracujúcich inštitúcií vnímať v obci či meste tento problém komplexne.

Práve tento spôsob uvažovania o šikanovaní stavia školy, pedagógov a preventistov do role „hasičov“, miesto do role „tvorcov protipožiarnych opatrení“.

Pozitívne je, že veľa škôl vníma potrebu prevencie vzniku šikany. Niektoré školy vsádzajú na preventívne aktivity prostredníctvom preventistov z p