Vzťahy v pracovnom prostredí sú neraz poznačené šikanovaním. Téma mobbingu a bossingu na pracovisku začala byť predmetom záujmu aj pedagogických a odborných zamestnancov. V príspevku sa venujeme právnym dôsledkom šikanovania, mobbingu a bossingu. Definujeme tieto pojmy, rozoberáme prostriedky právnej ochrany, právnu úpravu v Zákonníku práce aj v Antidiskriminačnom zákone. Venujeme sa aj právnej úprave neoprávneného zásahu do osobnostných práv jednotlivca – poškodzovanie mena a dobrej povesti v Občianskom zákonníku, v Zákone o priestupkoch a v Trestnom zákone.
Mobbing a bossing sú termíny súvisiace s pracovným prostredím, kedy ide o druh šikanózneho správania voči zamestnancovi na pracovisku. Termíny mobbing a bossing nie sú ako také v slovenskom právnom poriadku definované. Ich rôzne formy a prejavy však môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení alebo priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Súčasne môžu predstavovať diskriminačné správanie v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z. Antidiskriminačného zákona v platnom znení, príp. zásah do osobnostných práv jednotlivca. S porušením týchto práv zamestnancov prichádza do úvahy viacero právnych dôsledkov.
Definícia mobbingu a bossingu
Mobbingom sa označuje šikana voči jednotlivcovi. Predstavuje druh šikanózneho správania, ktoré vykonáva skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej osobe. Sú pritom k obeti mobbingu približne v rovnakom pracovnom postavení. Prejavy mobbingu môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patria verbálne útoky, psychické nátlaky, vydieranie, poškodzovanie dobrej povesti, izolovanie jednotlivca od skupiny, iné škodlivé ovplyvňovanie výkonu práce, ohováranie, sexuálne obťažovanie a iné.
Termín bossing predstavuje druh šikany na pracovisku, kedy osoba správajúca sa šikanózne voči zamestnancovi je k nej v nadriadenom postavení. Bossing je teda jedna z foriem mobbingu.
Príklad: Ako príklady bossingu Krajský súd Trnava uvádza prehnané kontrolovanie plnenia povinností alebo dochádzky, neschválenie dovolenky, nedocenenie práce, častá a neoprávnená kritika, zosmiešňovanie pred kolegami, zadávanie úloh, na splnenie ktorých nemá zamestnanec kvalifikáciu, privlastňovanie si práce podriadeného jeho šéfom, preberanie drobných chybičiek, ktoré sa u ostatných prehliadajú atď.
Krajský súd skonštatoval, že vzhľadom na to, že sa príznaky mobbingu nemusia objaviť ihneď, resp. následky sa objavujú postupne, pričom každý prípad je individuálny a nie je možné závery zovšeobecňovať, nemožno žalovanej subjektívny pocit z bezprostredného ohrozenia jej zdravia a života vyvodzovať objektívne z jej vyjadrení o zhoršení zd