Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života, vyskytujú sa aj v pracovnom prostredí a teda aj v škole. Aj keď ľudia konflikty vnímajú negatívne, konflikty, osobitne na pracovisku, môžu mať pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa zaangažovanosť, dokonca môžu zvýšiť výkon. Ak sa konflikty riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny. Konflikty sa nevyhýbajú ani pedagogickým a odborným zamestnancom škôl. Ak sa však neriešia, môžu na pracovisku prerásť do vážnejších problémov ako sú mobbing, bossing a staffing.
Školské prostredie je pracoviskom, na ktorom sa môže vyskytnúť násilné správanie. Násilie na pracovisku J. Chromý (2014) vymedzuje na základe troch spoločných atribútov – miesto činu, páchateľ a obeť:
- Miesto činu – pracovisko alebo iné miesto určené na výkon práce, resp. súvisiace s výkonom práce. Pracoviskom sa rozumie určitý priestor zamestnávateľa, kde zamestnanec vykonáva pridelenú prácu, napr. škola.
- Páchateľ – zamestnávateľ, zamestnanec alebo iná osoba pri výkone povolania, páchateľom môže byť ktorýkoľvek z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, napr. pedagogický zamestnanec školy, odborný zamestnanec školy.
- Obeť – zamestnávateľ, zamestnanec alebo iná osoba pri výkone povolania a pri odbornej príprave.
Násilím na pracovisku rozumieme negatívny incident, ako je verbálny či fyzický útok, šikanovanie, vyhrážanie, sexuálne obťažovanie, ponižovanie, prenasledovanie a i., pokiaľ je spáchaný na pracovisku alebo inom mieste určenom na výkon práce a jeho páchateľom a obeťou sú zamestnávatelia a zamestnanci.
Špecifickými formami násilia na pracovisku sú mobbing, bossing a staffing.
Mobbing predstavuje dlhodobé, sústavné a systematické intrigovanie, osočovanie, ohováranie spolupracovníka, resp. spolupracovníkov kolegami. Ide o šikanovanie na pracovisku, psychický teror, keď šikanujúca osoba je v rámci pracovného zaradenia v rovnocennom postavení ako obeť. Mobbing znamen