prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc.

V druhej časti príspevku opíšeme model sebaregulujúceho učenia, poukážeme na dôležité zručnosti na ceste k sebariadeniu. Ponúkneme model nácviku autoregulácie. Objasníme, čo je to metakognícia ako kľúčová a rozhodujúca zručnosť k efektívnemu učeniu a poznávaniu. Opíšeme podmienky pre autoregulatívne učenie, ktoré sú dôležité pre učiteľa.

Veľa pozornosti sa v odbornej literatúre venuje tomu, ako možno zlepšiť žiakovo učenie, ako by si mal žiak zadeliť čas na školské povinnosti a aktivity vo voľnom čase, ako by sa dalo zlepšiť jeho správanie. Súčasná podoba výchovy a vzdelávania je založená na vonkajšom riadení detí, žiakov a študentov, a to rodičmi, učiteľmi, vychovávateľmi, lektormi, trénermi alebo technickým zariadením. Do vedomia učiacich je implantovaná vonkajšia kultúrna, hodnotová, mravná, ideologická, vedecká realita. Pritom sa za obrovské peniaze vynaloží veľké ľudské úsilie. 

Školstvo na Slovensku v ostatných mesiacoch prežíva rýchle zmeny najmä na úrovní diskusií, názorov, koncepcií, reforiem, programov. Mohlo by sa zdať, že ide o dosť dynamické a chaotické diskusie zo strany politikov, praktikov, vedcov, manažmentu školstva. Napriek tomu je tu nový Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na Slovensku (ďalej „NPRVaV“), ktorý vláda na svojom rokovaní 27. 6. 2018 definitívne odobrila, prvý akčný plán na obdobie 2018 ‒ 2019 a druhý akčný plán na obdobie 2020 – 2021. Akčné plány obsahujú aj opatrenia zahrnuté v programovom vyhlásení vlády, niektoré údaje a opatrenia formulované v Správe o stave školstva od exministra D. Čaploviča a využili sa aj niektoré myšlienky a návrhy obsiahnuté v dokumente „Učiace sa Slovensko“, najmä skúsenosti zo zavádzania inkluzívneho vzdelávania vo Fínsku. Je diskutabilné, či sa dá vytvoriť koncepčný materiál z tak rozličných spoločenských, koncepčných a kulturálne zameraných zdrojov. Aj preto nová ministerka školstva nenazýva svoj program reformou školstva. Veľké reformy si vyžadujú najmä vyriešenie filozofického zamerania slovenského školstva pre budúcnosť. Vhodné je pripomenúť, že naše školstvo sa riadi najmä zákonom o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z. z., ktorý bol prvým novým školským zákonom po revolúcii v roku 1989. Uplynulo desať rokov platnosti tohto zákona a bolo by vhodné ho nielen neustále novelizovať, ale vytvoriť nový školský zákon, najmä na požiadavky meniaceho sa trhu práce a nových predstáv o kompetenciách človeka budúcnosti – človeka v čase informačnej, globalizačnej a hodnotovej revolúcie. NPRVaVvenuje osobitnú pozornosť trom prierezovým témam. Ide o rozvoj systému ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania, inklúziumarginalizovaných rómskych komunít a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia i prepojenie systému výchovy a vzdelávania s potrebami ekonomiky a trhu práce a zaoberá sa aj otázkami financovanie zamestnancov v školstve a systémom riadenia. Všimnime si bližšie len niektoré navrhované opatrenia obsiahnuté v NPRVaV.

Rok 2018 je zvláštny z niekoľkých hľadísk. V prvom rade je to príležitosť zamyslieť sa nad fungovaním samostatnej Slovenskej republiky za posledných 25 rokov, porovnávať, v čo sme dúfali, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo urobiť, a to aj v školstve. Z analýzy snáh, úspechov a prehier nášho školstva by bolo dobré zobrať si ponaučenie, identifikovať, kde sa robia chyby, prečo nefunguje to, čo sa reformne navrhovalo. Rok 2018 je cez číslo 8 aj rokom magickým. Či už spomenieme rok 1918, 1948, 1968, alebo aj rok 1989 (ktorý začal už vlastne v roku 1988) a pripojíme k tomu rok 2008, kedy bol prijatý doteraz platný zákon o výchove a vzdelávaná (zákon č. 245/2008 Z. z.), všade figuruje osmička. Numerologicky založení si mimovoľne môžu dať veci a udalosti do súvislostí s otázkou, či ide len o náhodu alebo aj o čosi viac...?

Každý začiatok školského roka je zvláštny, ale začiatok tohto školského roka 2017/18 je mimoriadne zaujímavý a nevšedný. Od roku 1989 nezačal ani jeden školský rok tak, že by školstvo nemalo svojho ministra. 31. augusta podal demisiu osemnásty minister školstva a očakáva sa menovanie devätnásteho ministra školstva v ére demokratického Slovenska.

E. Petlák a A. Baranovská vydali publikáciu „Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia“, kde sa na 123 stranách venujú aktuálnemu problému stresu a vyhoreniu. Kniha je určená učiteľom, ale aj študentom učiteľstva a odborným pracovníkom, ktorých zaujíma problém záťaže v učiteľskej práci a problém vyhorenia.

Začína nový školský rok poznamenaný tým, že máme novú vládu, nového ministra školstva, nové programové vyhlásenie vlády, ale sú tu aj rozličné demonštrácie, petície, iniciatívy pedagogických pracovníkov, ktoré sú zamerané hlavne na zvýšenie platov, lepšie sociálne postavenie učiteľov, ale aj volajúce po podstatnejšej reforme školstva. Nie je len vhodné, ale aj poučné pripomenúť si doterajšie snahy o reformu nášho školského systému.

Blížia sa voľby a azda pred žiadnymi voľbami u nás doteraz nebolo školstvo v takom rozruchu ako teraz. Bola demonštrácia „dlhých nosov“, darovanie krvi, baby sisters, vznikajú rozličné iniciatívy / a dosť; za živé univerzity a iné/, aktivizujú sa nové odbory, učiteľské komory, združenia, televízia a masmédiá podávajú neobvykle veľa správ o školstve, vstávajú noví bojovníci za zmeny v školskom systéme ... 

Školský rok 2013/2014, mimo bežných školských činností, začína aj očakávaniami o zmenách v školstve. Začína obavami, či navrhované zmeny prinesú pozitívne výsledky, začína aj nervozitou z orientácie, čo platí a čo neplatí v rámci legislatívy, v obsahu vzdelávania, v organizácii a vzdelávaní pedagógov. Aj keď väčšina diskusií sa sústreďuje na finančné otázky, najmä zásluhou „starých“ aj „nových“ odborových organizácií, ale aj zväzov a rozličných združení či mimovládnych organizácii, akosi sa zabúda na iné oblasti a podstatné problémy výchovy a vzdelávania.