Rok 2018 je zvláštny z niekoľkých hľadísk. V prvom rade je to príležitosť zamyslieť sa nad fungovaním samostatnej Slovenskej republiky za posledných 25 rokov, porovnávať, v čo sme dúfali, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo urobiť, a to aj v školstve. Z analýzy snáh, úspechov a prehier nášho školstva by bolo dobré zobrať si ponaučenie, identifikovať, kde sa robia chyby, prečo nefunguje to, čo sa reformne navrhovalo. Rok 2018 je cez číslo 8 aj rokom magickým. Či už spomenieme rok 1918, 1948, 1968, alebo aj rok 1989 (ktorý začal už vlastne v roku 1988) a pripojíme k tomu rok 2008, kedy bol prijatý doteraz platný zákon o výchove a vzdelávaná (zákon č. 245/2008 Z. z.), všade figuruje osmička. Numerologicky založení si mimovoľne môžu dať veci a udalosti do súvislostí s otázkou, či ide len o náhodu alebo aj o čosi viac...?
Rok 2017 priniesol pre školstvo niekoľko významných udalostí. Došlo k ďalšej výmene ministrov, čo však už nemožno považovať za neobvyklé a významné, lebo ministri školstva sa menia v intervaloch osemnástich mesiacov. Vypracoval sa dokument Učiace sa Slovensko, čo je skutočne zaznamenania hodnou udalosťou. Medzinárodné merania skupinového riešenia problémov dopadli pre slovenských žiakov znova zle. Boli voľby do samospráv, ktoré sa školstva tiež dotýkajú. Výpočtom udalostí v rezorte školstva by sme mohli pokračovať. O ich prínose, či neprínose sa stále diskutuje. Neboli to však opatrenia v rámci premyslených, krokových zmien, ktoré by mali zmeniť kvalitu nášho školstva (napr. <