V druhej časti príspevku opíšeme model sebaregulujúceho učenia, poukážeme na dôležité zručnosti na ceste k sebariadeniu. Ponúkneme model nácviku autoregulácie. Objasníme, čo je to metakognícia ako kľúčová a rozhodujúca zručnosť k efektívnemu učeniu a poznávaniu. Opíšeme podmienky pre autoregulatívne učenie, ktoré sú dôležité pre učiteľa.
dokončenie z predchádzajúceho čísla
Model sebaregulujúceho učenia
M. Boekaerts z Holandska a M. Niemivirta (2000) z Fínska rozšírili pojem učenia o sebaregulujúce učenie (Self-Regulated Learning – SRL). Ide o balansovanie medzi cieľmi učenia a ego prospešnými cieľmi. K rozporu dochádza vtedy, keď ciele učenia nie sú na popredných miestach záujmu žiaka. Výskumy ukazujú, že nezvnútornenie sa s cieľmi učenia a vzdelávania žiakov, koreluje s direktívnym prístupom učiteľov k žiakom a s nezáujmom rodičov o vzdelanie žiakov! Model sebaregulujúceho učenia predpokladá školu zameranú na žiaka, a nielen na jeho výkony alebo na požiadavky učiteľa.
Vyučovanie, ktoré podporuje sebaregulujúce komponenty učenia žiakov, sa vyznačuje tým, že učiteľ rozvíjajúci sebariadiace učenie žiakov:
- je menej direktívny,
- dáva žiakom veľa otázok na postup práce, podmienky riešenia úloh, ich výber, vedie žiakov k formovaniu vlastných úloh, cieľov,
- podporuje u žiakov ich samostatnosť v učení, získavaní informácií, pri ich prezentácii naučeného,
- podporuje nezávislosť žiaka, jeho myslenia, postojov, správania,
- vyzýva žiakov k tvorivosti, originalite, hľadaniu iných riešení (flexibilita), podporuje neočakávané myslenie, postoje,
- necháva ich často rozhodovať, napr. akú náročnosť úloh chcú riešiť, čo chcú riešiť v projekte, čo sa chcú naučiť vo svojom voľnom čase,
- vedie ich k plánovaniu svojho času, rozvrhu činností, denného režimu, týždňa,
- vedie žiakov k tomu, aby si sami vyhodnocovali svoju prácu, robili písomné záznamy, zakladali svoje portfólia,
- vedie žiakov k sebareflexii v myslení, prežívaní, správaní,
- má byť pre žiakov vzorom v samostatnosti myslenia, tvorivosti, nezávislo