doc. Mgr. Mária Belešová, PhD.

Z PERSPEKTÍVY KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ, STRATÉGIE EFEKTÍVNEJ PREVENCIE Otázky predstavujú jeden zo základných didaktických nástrojov učiteľa (nielen) v primárnom vzdelávaní. Sú prostriedkom aktivizácie žiakov, preverovania porozumenia, stimulácie myslenia a formovania vyšších kognitívnych procesov. Kvalita otázok úzko súvisí s úrovňou kognitívnych procesov, ktoré majú u detí aktivovať. Napriek tomu výskumy dlhodobo ukazujú, že väčšina otázok kladených učiteľmi sa pohybuje na nižších úrovniach kognitívnej náročnosti, prevažne na úrovni reprodukcie a jednoduchého zapamätania (TeacherVision, 2024). Takýto typ otázok síce môže podporovať krátkodobú pamäť a rýchle získanie faktov, no nedostatočne stimuluje analytické, hodnotiace či tvorivé myslenie, ktoré je v súčasnej edukácii dôležité.

STRATÉGIE EFEKTÍVNEJ PREVENCIE Šikana patrí medzi závažné sociálne javy, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na duševné zdravie detí. Diskusia o tom, akú úlohu v šikane zohrávajú učitelia, je stále aktuálna. Predpokladá sa, že učitelia by mali byť garantmi bezpečnosti v školách, avšak ich správanie môže niekedy vedome alebo nevedome podnecovať šikanu medzi žiakmi. V príspevku priblížime osobnosť učiteľa ako rozhodujúci pilier pri prevencii a riešení šikanovania v školskom prostredí.

Učitelia sú často vnímaní ako autority, ktoré by mali pre žiakov vytvárať bezpečné prostredie, avšak ich správanie niekedy môže nevedomky prispievať k šikane. Nevhodné poznámky, favoritizmus, zanedbanie riešenia konfliktov môžu v triede vytvárať napätie a priestor pre zneužívanie moci. Tento príspevok bude interpretovať skutočný príbeh, ktorý nás priviedol k zamysleniu nad možnosťou, či učitelia môžu, aj keď neúmyselne, podporovať šikanovanie medzi žiakmi.

V druhej časti príspevku zameranom na preventívne prístupy učiteľov k problémovému správaniu v primárnom vzdelávaní sme sa zamerali na postrehy od učiteľov, ktoré súvisia s organizačnými zmenami, komunikácia, včasná intervencia (napr. vzdelávanie učiteľov, prevzatie zodpovednosti za svoje činy a pod.). (Dokončenie z predchádzajúceho čísla)

V príspevku prinášame kvalitatívny pohľad učiteľov primárneho vzdelávania na problémové správanie žiakov, s ktorým sa učitelia stretávajú na všetkých stupňoch vzdelávania. Toto správanie začína byť chápané ako fenomén, ktorý s narastajúcou intenzitou negatívne ovplyvňuje spoločenský život, a stáva sa tak jedným z kľúčových objektov pozornosti verejnosti. Predovšetkým učitelia a vychovávatelia sú každodenne nútení riešiť nejaký konflikt, resp. čo najviac eliminovať prejavy nevhodného správania. V mnohých prípadoch konštatujú, že výsledky ich práce nezodpovedajú vynaloženému úsiliu. Vnímame veľkú potrebu zaoberať sa jeho riešením už v primárnom vzdelávaní a eliminovať tak možné následky do budúcnosti. V príspevku prezentujeme viaceré odporúčania pedagógmi priamo z praxe.

V príspevku sa zaoberáme neúctou voči učiteľom zo strany rodičov školopovinných žiakov a ich neochotou spolupracovať s učiteľmi. Rodina a škola sú dve dôležité prostredia pre život školopovinných detí a spolupráca medzi nimi výrazne ovplyvňuje ich ďalší vývin. Všetci si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť spolupráce medzi školou a rodinou, no ešte stále existuje veľa problémov so vzťahmi medzi rodičmi a učiteľmi. Priepasť medzi rodičmi, učiteľmi a školským systémom potrebuje naliehavo zaviesť zmeny, ktoré zabránia nenapraviteľným škodám, zhoršeným výsledkom vzdelávania detí a odchodom kvalitných učiteľov zo škôl.