V príspevku sa zaoberáme neúctou voči učiteľom zo strany rodičov školopovinných žiakov a ich neochotou spolupracovať s učiteľmi. Rodina a škola sú dve dôležité prostredia pre život školopovinných detí a spolupráca medzi nimi výrazne ovplyvňuje ich ďalší vývin. Všetci si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť spolupráce medzi školou a rodinou, no ešte stále existuje veľa problémov so vzťahmi medzi rodičmi a učiteľmi. Priepasť medzi rodičmi, učiteľmi a školským systémom potrebuje naliehavo zaviesť zmeny, ktoré zabránia nenapraviteľným škodám, zhoršeným výsledkom vzdelávania detí a odchodom kvalitných učiteľov zo škôl.
Rodina a škola tvoria dve dôležité prostredia pre život školopovinných detí. Spolupráca medzi nimi výrazne ovplyvňuje ich ďalší vývin. Rodičia aj učitelia si uvedomujú jej dôležitosť, avšak stále existuje veľa problémov v ich vzájomnej interakcii. Keďže obe skupiny sú kľúčovými účastníkmi vzdelávania detí, ich interakcie výrazne ovplyvňujú výsledky vzdelávania. Vzťah rodič – učiteľ je rozhodujúci pre sociálno-emocionálny vývin detí (Lang et al., 2020) a ich akademický výsledok (Kim, Hill, 2015).
Dobrý vzťah medzi rodičmi a učiteľmi môže poskytnúť podporu žiakom, vďaka čomu s väčšou pravdepodobnosťou žiaci rozpoznajú výhody svojho učenia.
Pedagóg na okraji spoločenského záujmu
Neoddeliteľnou súčasťou práce učiteľa je interakcia so žiakmi, rodičmi, kolegami a vedením školy. Povolanie učiteľa je v mnohých ohľadoch psychicky náročné. Okrem množstva povinností je učiteľ aj pod väčším tlakom. Kriticky ho hodnotí zamestnávateľ, kolegovia, rodičia a aj žiaci. Materiálne hodnoty a túžba po úspechu devalvovali význam vzdelania. Rolu učiteľa v edukácii žiakov dehonestovali na najnižšiu úroveň spoločenského záujmu. Učitelia sa spomedzi všetkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí ocitli na chvoste finančného ohodnotenia (Tišťanová, Siváková, 2018) a v médiách sa čoraz častejšie začali spomínať ich nízke zárobky a úbohé postavenie. S upadajúcim spoločenským postavením učiteľov začalo pribúdať aj ohrozovanie učiteľov zo strany rodičov. V mnohých prípadoch však tieto situácie ostali utajené, a to buď pre obavy obetí nahlas o nich hovoriť, ale aj pre snahy nadriadených popierať akékoľvek problémy a bagatelizovať pocity nespravodlivosti, krivdy, bezmocnosti učiteľov.
Pre efektívne vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi žiakov je nevyhnutná dôvera.
Komunikácia je základom, na ktorom sa vytvára a udržiava dôvera. Žiaci sú v školskom prostredí dobre motivovaní, ak cítia záujem okolia. To je dobrý predpoklad toho, ako predchádzať konfliktom medzi rodinou a školou tak, aby komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi bola efektívna a viedla v prospech všetkých zúčastnených strán, no najmä žiakov. Príbehy o agresii rodičov voči učiteľom a vedúcim pedagogickým zamestnancom zdôrazňujú spoločné obavy mnohých zamestnancov škôl, ktoré sa často uvádzajú ako dôvod odchodu učiteľov zo škôl.
Účinky negatívnych sociálnych interakcií učiteľov s rodičmi môžu spôsobiť traumu a majú dlhodo