Pedagogická prax zaujíma v pregraduálnej príprave učiteľov dôležité postavenie. Je pomyselným mostom medzi teoretickou a praktickou prípravou. Nácvik v modelových situáciách realizovaný počas teoretickej prípravy vo vysokoškolskom štúdiu nie je postačujúci k rozvoju profesijných kompetencií. Tie sa začínajú utvárať v procese pregraduálnej prípravy a ďalej sa rozvíjajú v reálnej edukačnej praxi pri výkone učiteľského povolania.
Pregraduálna príprava učiteľa a počas nej realizovaná pedagogická prax je jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich jeho edukačnú prax a rozvoj profesijných kompetencií. Realizácii pedagogickej praxe treba venovať dostatočnú pozornosť. Pedagogické zručnosti si však nemožno osvojiť len na základe situačných metód uplatňovaných na seminároch, resp. prostredníctvom metodík či aplikáciou teoretických poznatkov do praxe, ale predovšetkým vlastnou skúsenosťou študentov. V procese utvárania a rozvíjania pedagogických zručností zohráva veľmi dôležitú úlohu sebareflexia.
Sebareflexia a jej význam
Reflexia aktuálnej skúsenosti a sebareflexia patria k najdôležitejším zručnostiam učiteľa. Predstavujú dôležitý predpoklad sebazdokonaľovania, sebavzdelávania a sebarozvoja osobnosti, ale aj optimalizácie a efektívnosti vyučovacieho procesu. Z tohto dôvodu sa rozvoju reflexívnej kompetencie venuje v pregraduálnej príprave veľká pozornosť a je tiež predmetom záujmu mnohých výskumov. Reflexia nie je lineárnym, ale špirálovým procesom, pretože je neoddeliteľnou súčasťou interaktívnych procesov, zmien a vývoja.
Y. Killion a G. Todnem (1991), uvádzajú tri druhy reflexie – reflexia o praxi, v praxi a pre prax. Prvé dva druhy majú podľa autorov výrazne reaktívny charakter a vyznačujú sa momentom, v ktorom sa odohrávajú. Vzťahujú sa na situácie, na ktoré musí učiteľ zareagovať a riešiť ich rýchlo a bezprostredne. Autori poukazujú na to, že reflexia pre prax je trochu odlišná, pretože prináša želané výsledky z dvoch predchádzajúcich reflexií. Reflexia sa nerealizuje pre to, aby sme sa vracali do minulosti, alebo aby sme si uvedomovali metakognitívne procesy, ktoré sa uplatňovali, ale na orientáciu do budúcnosti, na motiváciu hľadať nové metódy a alternatívy pôsobenia. Uskutočňovaním reflexie pre prax, učiteľ predvída problémy, orientuje sa na potreby alebo na plánované zmeny.
Študenti v pregraduálnom štúdiu alebo začínajúci učitelia sú zvyčajne zameraní na reflexiu pre prax, zatiaľ čo kvalifikovaní a skúsení učitelia zameriavajú svoju pozornosť na reflexiu v praxi.
Sebareflexia je základom autodiagnostiky pedagogickej činnosti učiteľa, ktorú možno chápať ako diagnostickú činnosť ovplyvňujúcu účinnosť a efektívnosť edukačného procesu. Sebareflexia je podľa E. Urbanovskej (2000) chápaná ako vedomé sebapoznávanie, sebavymedzenie a sebahodnotenie, na základe ktorého