Médiá, najmä televízne, sú jedným z hlavných nosičov informácií pre širokú verejnosť. Mimoriadnu úlohu zohrávajú počas krízových situácií. Televízny divák nemusí tušiť, že reportéri môžu falzifikovať skutočnosť a niektoré informácie si vymyslieť. K týmto situáciám došlo aj počas občianskej vojny v Juhoslávii (r. 1991 až 1995). Štátne televízne médiá na západnom Balkáne boli počas obdobia vojny podľa mnohých odborníkov šíriteľmi nenávistnej propagandy. Vedieť čítať a analyzovať mediálne obsahy, rozumieť im by malo patriť k základnej výbave pedagógov v digitálnej spoločnosti. Mediálna gramotnosť sa ukazuje je kompetenciou (spôsobilosťou) potrebnou pre aktívnu a uvedomelú účasť človeka v súčasnej mediálnej spoločnosti.
Výsledky dotazníkového prieskumu „Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova“1) ktorý v roku 2015 uskutočnila Ľ. Bizíková upriamujú pozornosť na metódy používané v mediálnej výchove. Prieskum ukázal, že aj vo výchove k mediálnej gramotnosti prevládajú tradičné metódy, ako sú výklad, práca s učebnými textami, rozprávanie či opis. Učitelia používajú metódy diskusie, didaktické hry a problémové úlohy, najmenej využívané sú prípadové štúdie. Takmer polovica učiteľov nevyužíva (alebo len sporadicky) jednu z najdôležitejších metód pri rozvíjaní kritického myslenia – kritickú analýzu mediálnych obsahov. Kritické myslenie je považované za kľúčovú kompetenciu pre naplnenie cieľov mediálnej výchovy. Rozvinuté kritické myslenie sa vyznačuje tým, že prijímanie informácií je kritické, hľadá príčiny, dôkazy, predvída dôsledky, nie je zaujaté, odhaľuje stereotypy, nepodlieha propagande. Tento typ myslenia umožňuje vidieť svet v skutočnej, nie mediálnej realite (Petranová, 2011).
Kritická analýza mediálneho obsahu
Propaganda a vojnová propaganda - Vojna v Juhoslávii (1991 – 1995)
Propaganda - z lat. propagare – rozhlasovať, rozširovať. V pôvodnom význame je to viera, ktorá sa má ďalej rozširovať. Je to forma persuazívnej komunikácie, ktorá sa systematicky a zámerne snaží formovať predstavy, ovplyvniť a usmerniť city, vôľu, postoje, názory, myšlienky a správanie ľudí s cieľom dosiahnuť také reakcie, ktoré sú v súlade s úmyslami a potrebami propagandistu (Reifová, I., 2004).O súčasnej, modernej propagande uvažujeme s rozvojom masových médií, čiže od 1. svetovej vojny, v ktorej boli prvýkrát využité médiá ako súčasť propagandistického pôsobenia. Odborná literatúra uvádza množstvo definícií propagandy. Podľa Jowetta a O´Donnellovej (2006) je „propaganda úmyselná, systematická snaha formovať vnímanie, manipulovať poznávanie a riadiť správanie za účelom dosiahnutia odozvy zodpovedajúcej požadovanému zámeru propa