V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Príspevok sa zaoberá otázkami prevencie práve týchto prejavov žiaka voči osobe učiteľa a predstavením predmetnej problematiky.
Od počiatkov výchovy a vzdelávania v spoločnosti bola učiteľovi prejavovaná úcta. Dnes sa však čoraz častejšie stretávame s presne opačným fenoménom. Učiteľ už zďaleka nemá v spoločnosti takú autoritu ako v minulosti. Prejavy neúcty voči učiteľovi sú viditeľné aj na našich školách.
Mimoriadne významným činiteľom pôsobiacim na efektívnosť priebehu a výsledkov učebnej činnosti žiakov sú interakčné vzťahy. Pedagogika a psychológia im dosiaľ venovali patričnú pozornosť. Realita je však taká, že v interakčných vzťahoch sa v posledných rokoch objavujú, a to čoraz viac, aj také, ktoré môžeme jednoznačne charakterizovať ako nežiadúce.
Ide o tzv. devalvačné pôsobenia zo strany žiakov, pod ktorými rozumieme napr. narúšanie edukačného procesu rôznymi nežiaducimi činnosťami žiakov, vrátane devalvačných postojov a prejavov k učiteľovi. Prejavy a formy devalvácie môžu byť rôzne. Môžu to byť prejavy nepriateľského správania, priame šikanovanie, kyberšikanovanie, zasahovanie do činnosti učiteľa, urážanie, ponižovanie, nedodržiavanie požadovaných pravidiel, atď. Tieto prejavy v edukačnom procese mimoriadne negatívne vplývajú na jeho priebeh a výsledky. V praxi sa stretávame aj s učiteľmi, najmä učiteľkami, ktoré práve pre uvedené prejavy opúšťajú učiteľské povolanie.
Súčasnosť, aj keď nie je priamo alarmujúca, si vyžaduje našu pedagogicko-psychologickú pozornosť. Pedagógovia tieto a podobné vplyvy žiakov môžu opisovať, charakterizovať, avšak treba priamo a jednoznačne uviesť, že nie sú systematicky spracované. Pedagógovia a psychológovia sa danej oblasti začínajú zodpovednejšie venovať až v ostatných rokoch.
Nárast deviantného správania u mladej generácie má stúpajúci trend a čím ďalej, tým viac je jeho výskyt častejší aj u školopovinných žiakov, nezriedka v školskom prostredí (Hroncová, 2016, s. 117). Na túto situáciu poukazuje aj „Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja“, ktorú vypracovalo MŠVaV SR v roku 2013. V tejto v Úlohe RS-6-3 pod názvom „Zvýšiť bezpečnosť v školách a školských zariadeniach“ sa uvádza, že za výrazný problém školstva sa považuje ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu školy (šikanovanie
žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo zákonných zástupcov). Ministerstvo školstva otvorene priznáva existenciu závažných výchovných problémov so žiakmi a navrhuje zvýšiť počet odborných zamestnancov (napr. sociálnych pedagógov) pre oblasť prevencie rizikového správania žiakov.
Vyučovacie a výchovné procesy, ktoré prebiehajú v prostredí školy sú sprevádzané a ovplyvňované mnohými faktormi. Niektoré vyučovací proces zjednodušujú a iné ho komplikujú,