Začiatok školského roka praje téme rozhovorov so žiakmi o budúcom povolaní. Diskusie by mali byť v záujme každého učiteľa ‒ z hľadiska motivácie detí, poznania ich smerovania, vnímania ich talentu.
Keď som sa nedávno rozprával s výchovnými poradcami na niektorých školách, nadobudol som pocit, že v hľadáčiku ich cieľovej skupiny sa nachádzajú najmä staršie ročníky. Pritom základom vývoja postojov detí k dôležitým veciam je nevyhnutná konfrontácia s nimi v menších dávkach oveľa skôr.
Nielen preto, aby zostala téma budúceho povolania živá, ale najmä preto, aby žiak do ôsmeho ročníka pochopil súvis medzi vzdelaním, zručnosťami a povolaním. Pri aktivitách na veľtrhoch práce sa ukázalo, že žiaci tento súvis vnímajú veľmi povrchne, čo ich vedie k výberu nesprávnej školy, alebo volia všeobecné smerovanie, napr. gymnázium bez ďalších dlhodobejších cieľov.
Ak sa žiakov v šiestom ročníku opýtame, čím chcú byť, väčšina z nich nevie. Vo veku okolo jedenásť rokov je dôležité podniet