Poskytovanie náhradného voľna za prácu nadčas a poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach v práci
V súčasnosti je u nás v škole aktuálnou témou poskytovanie náhradného voľna za prácu načas. Pri úprave pracovného času zamestnancov riešime spôsob vzniku nadčasovej práce, jej administráciu a spôsob poskytovania náhradného voľna. Dokument zverejnený na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (ďalej „MŠVVaŠ“), ktorý upravuje postup pri poskytovaní náhradného voľna za prácu nadčas, sme konzultovali s Inšpektorátom práce, s Odborom pracovných vzťahov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na základe týchto konzultácií si myslíme, že odporúčania MŠVVaŠ SR nemajú oporu v legislatíve.
Zdôvodnenie názoru - polemika
V pracovnom poriadku by mali mať školy stanovený začiatok a koniec pracovného času. Pracovný čas pedagogického zamestnanca je 37,5 hodiny týždenne v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva: priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou (zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Pracovná doba pedagogického zamestnanca nepozostáva len z učenia.
Otázka: Prečo pedagogický zamestnanec potrebuje len toľko hodín náhradného voľna, koľko podľa rozvrhu učí a nie na celý pracovný čas, resp. na čas, ktorý mu zamestnávateľ určil, že musí byť na pracovisku?
Riaditeľ môže pedagogickému zamestnancovi povoliť vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj mimo pracoviska za podmienok ustanoveným v pracovnom poriadku školy. Usmernenie MŠVVaŠ SR by, podľa nás, malo význam v prípade, ak má škola stanovený pracovný čas tak, že pedagogický zamestnanec po absolvovaní priamej výchovno-vzdelávacej činnosti môže opustiť pracovisko a začína mu práca na doma. Toto ale naráža na ustanovenie Zákonníka práce, ktoré určuje ako povinnosť zamestnávateľovi určiť začiatok a koniec pracovného času. Každý pedagogický zamestnane má iný rozvrh a vyučovacia povinnosť mu končí v inú dobu. Je to nespravodlivé hlavne pre učiteľov sekundárneho vzdelávania, pretože učiteľky primárneho vz