V dnešnej dobe, keď masmédia, internet a sociálne siete spájajú celý svet, aj videohry napomáhajú komunikovať ľuďom z opačných koncov zemegule a fungujú ako sprostredkovateľ vzájomných interakcií. Téma videohier a aktivít na sociálnych sieťach je aktuálna nielen v osobnom a rodinnom živote súčasnej mládeže, ale v plnej miere je aj prostriedkom interakcie školskej dynamiky života. Prostredníctvom rôznych typov hier používatelia na sebe pracujú, navzájom na seba vplývajú, obohacujú si slovnú zásobu, zlepšujú a učia sa cudzie jazyky, spoznávajú a upevňujú nové frazeologizmy a vstupujú do mnohých sfér interakcie, ktorá má svoje klady aj zápory. Významným kladom videohier je, že sa môžu používať na vzdelávacie účely a prispievajú k rozvoju vedomostí a rôznych zručností, ktoré sú v 21. storočí nevyhnutné. Vzdelávanie, voľný čas a zábava sú neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Preto je potrebné zmysluplne využiť vnútornú motiváciu pre tieto aktivity na dosiahnutie edukácie a flexibility myslenia mladej generácie.
Napriek mnohým protikladným názorom na videohry a trávenie voľného času na sociálnych sieťach, je dnes nepopierateľným faktom, že tieto aktivity sú nezastaviteľné a majú svoju budúcnosť v ďalších nových alternáciách. Videohry, ktoré majú kvalitatívne pozitívny rozmer, majú podľa správy EÚ kladný vplyv na vývoj detí.
Podľa štúdie Komisie Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod a ochranu spotrebiteľa táto forma zábavy môže:
- rozvíjať u detí kreativitu,
- rozvíjať schopnosť spolupracovať,
- pomôcť riešiť konflikty,
- rozvíjať schopnosť dedukcie či flexibilitu myslenia.
Holandský europoslanec, Toine Manders uviedol, že vo väčšine prípadov nie sú videohry nebezpečné, môžu dokonca prispieť k zlepšovaniu dôležitých schopností, stimulujú učenie, fluenciu, spoluprácu a zmysel pre inováciu. Podľa odborníkov netreba zakazovať určité druhy hier. Dvadsaťsedem členských štátov by sa malo usilovať o dôkladné uplatňovanie už existujúceho obmedzenia na niektoré druhy videohier, podľa tzv. PEGI – systém hodnotiaci vhodnosť hier pre určité vekové skupiny na základe ich obsahu.
Európsky obchod zaznamenal v sektore videohier a počítačových hier za rok 2014 zisk vyše 12 miliárd eur. Vo Veľkej Británii v minulom roku dokonca predaj videohier prekonal hudobné, či iné audiovizuálne elektronické médiá. Odborníci, ktorí sa zaoberajú problematikou druhov, kvality a hodnoty hier žiadajú o zavedenie tzv. červeného tlačidla na počítačoch a hracích konzolách, ktoré by umožňovalo rodičom a učiteľom monitorovať obsah hier, ako aj sledovať, koľko času pri nich deti strávili. Nový systém má pomôcť rozpoznať závislosť na hrách. Systém pripravujú odborníci, ktorí sa ocitli na prahu závislosti, pričom kľúčom sú nové stimuly na „trénovanie mozgu“. Konkrétna podoba tejto vymoženosti však zatiaľ nie je známa.
Na svete je v súčasnosti približne 1,2 miliardy hráčov videohier, pričom výskum tohto masov